NA ZAČIATOK
|
Oravský hrad 
Oravský hrad, Oravský Podzámok (10 km SV)
Oravský hrad patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky hradného staviteľstva na Slovensku. Hradná vyvýšenina bola osídlená už v praveku.
Otvorené:
1.5. - 31.10. - 8:30 do 16:00
1.11.- 30.4. - ohlásené návštevy (minimálne 15 návštevníkov)
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Liptovský hrad (Sielnický)
Liptovský hrad, Kalameny (15 km JV)
Konzervované základy hradu, situovaného v extrémnej polohe na vrchu zvanom Hrad v Chočských vrchoch v nadmorskej výške 1000m, sú sprístupnené. Jeho ruiny dokladajú pôdorys a funkcie feudálneho sídla, ktoré bolo zničené a opustené v 15. storočí.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Hrad Likava (Likavský hrad)
Likavka (15 km J)
Zrúcanina hradu na výbežku Predného Choča v nadmorskej výške 657 m, 1 km na S od obce Likavka.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Hrad Sklabiňa (Sklabinský hrad)
Sklabinský Podzámok (33 km JZ)
Zrúcanina hradu na nevysokom návrší (626m) tesne nad obcou. Sklabinský Podzámik - malá obec v dolnej časti Kantorskej doliny v severozápadnej časti Vetkej Fatry, 9 km na východ od Martina.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Starhrad (Starý hrad, Trenčiansky starý hrad, Varínsky hrad) 
Starhrad, Strečno (38 km JZ)
Zrúcaniny hradu priamo nad Váhom tvoria výraznú dominantu Považia.
Hrad postavili na ochranu starej cesty vedúcej Považím, neďaleko brodu, kde stará cesta prechádzala z pravého brehu na ľavý. Patril Varínskemu panstvu a spočiatku sa volal Varín, spomína sa v roku 1267. Názov Starý hrad dostal až po postavení Strečna, ktoré prevzalo jeho pôvodnú funkciu. Prvýkrát sa tak spomína v roku 1384.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Hrad Strečno (Strežín, Strečiansky hrad) 
Hrad Strečno, Strečno (40 km JZ)
Hrad je prístupný verejnosti:
január - marec
Po-Pi: 8:00 - 15:00
apríl, máj, september
Ut-Ne: 9:00 - 17:00
jún - august
Ut-Ne: 9:00 - 18:00
október - december
Ut-Ne: 8:00 - 15:00
Po: vstupy 7:30, 9:00, 11:00, 13:00, 14:15 hod.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Hrad Liptovský Hrádok 
Liptovský Hrádok (47 km JV)
Zrúcanina hradu a kaštieľ, stavebne spojené, pri rieke Belá, ležia na severnom okraji mesta Liptovský Hrádok pri ceste na Pribylinu.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Hrad Blatnica 
Hrad Blatnica, Blatnica (52 km JZ)
Blatnický hrad na strmom kopci nad obcou rovnakého mena vznikol v druhej polovici 13. storočia a prvú správu o ňom máme z roku 1300, keď bol jeho majiteľom Peter z Brezovice. Neskôr sa stal kráľovským majetkom.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Budatínsky zámok 
Budatínsky zámok, Budatín (52 km Z)
Budatínsky zámok je historickou a architektonickou pamiatkou Žiliny. V minulosti patril medzi vodné hrady, chránené tokom riek a vodnými priekopami. Jeho najstaršou časťou je mohutná ranogotická štvorposchodová veža, ktorá bola postavená v čase opevňovania krajiny po tatárskom vpáde v polovici 13. storočia.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Hrad Lietava (Lietavský hrad) 
Hrad, Lietava (57 km JZ)
Pomerne rozsiahle a dosť zachované zrúcaniny hradu na strmom hrebienku medzi obcami Lietava a Lietavská Svinná, v nadmorskej výške 635 m.
diskusia (0)
|
Hrad Zniev (Znievsky hrad, Turčiansky hrad)
Kláštor pod Znievom (57 km JZ)
Zrúcanina hradu na vápencovom vrchu Zniev v nadmorskej výške 985m, teda takmer 500m nad mestečkom. Hradný vrch tvorí severné zakončenie samostatného pohoria Žiar, nadväzujúceho na Lúčanskú Fatru.
diskusia (0)
|
Ľupčiansky hrad
Slovenská Ľupča (63 km J)
Ešte vždy zachovaný a obývaný hrad postavili v prvej polovici 13. storočia v údolí Hrona nad obcou rovnakého mena neďaleko Banskej Bystrice. Bol kráľovským majetkom a uhorskí panovníci ho aj s početnými hosťami často, najmä v čase poľovačiek, navštevovali.
diskusia (0)
|
Hrad Hričov (Hričovský hrad) 
Hričovské Podhradie (63 km JZ)
Najstarší údaj o Hričove je z roku 1208, keď sa spomína ako prediálny majetok nitrianskeho biskupstva. Nasledujúci známy dokument svedčí o tom, že kráľ Belo IV. daroval v roku 1254 Hričovský hrad a k nemu patriace majetky magistrovi Tolušovi (Bartolomej), synovi Farkaša. Keď magister Toluš zomrel, hrad spomínaný ako "castrum Hrichou" i s príslušenstvom dostal roku 1265 Mikuláš, vnuk prepošta zo župy Fejér, pochádzajúci z rodiny Beychovcov. V tom čase k hradu patrili osady Dolný a Horný Hričov, Peklina a Ovčiarsko.
diskusia (0)
|
|
