NA ZAČIATOK
|
Panoráma Fiľakova
Fiľakovo leží v srdci Cerovej vrchoviny. Okolité vrchy a tabuľové hory sú reliktami posledného vulkanizmu na Slovensku. Hneď vľavo, na samom okraji fotografie sa dvíha Veľký Bučeň (514m), smerom doprava nasleduje Malý Bučeň (317m) a Remeta-Bukovina (456m). V jej popredí sa nachádza Červená skala (Vorosko), dvojča fiľakovského hradného vrchu. V strede snímky, priamo na pozadí fiľakovského hradu sa dvíha vrch Šarkan (341m). Tesne vedľa neho sa v hmlistej diaľke vypína sopečný kužeľ Ragáča (537m). Idúc ďalej doprava možno na horizonte vytušiť masív Pohanského hradu. Potom nasleduje lávový chrbát Belinských skál (448m) zakončený Monicou (584m). Úplne vpravo vidieť kupolu andezitového Šiatra (660).
diskusia (2)
|
Veľký Bučeň
Najvyšší vrch severnej časti Cerovej vrchoviny (severovýchodne od Fiľakova) je Veľký Bučeň. Z diaľky viditeľná hora charakteristického vzhľadu dominuje okolitému kraju výškou 514 m n.m. a tvorí najrozsiahlejší relikt bazaltového vulkanizmu v tejto oblasti. Tvorený je hlavne 3-mi hlavnými troskovými kužeľmi, Veľkým a Malým Bučeňom a kótou 471. Juhozápadne sa nahádzajú ďalšie dva deštruované kužele, Okrúhlica a Bukovina. Kužele sú budované bazaltovými aglomerátmi, tufmi s častými bombami. Na vrcholoch Veľkého Bučeňa a Okrúhlice možno ešte rozoznať depresie, ktoré boli pravdepodobne pôvodnými sopečnými krátermi. Pod kužeľmi Okrúhlice a Bukoviny sú zvyšky ďalšieho krátera - maaru. Cez jeho výplň preniká bazaltová žila odkrytá v kameňolome pri obci Bulhary. Lávy vytekajúce z kužeľov vytvorili plošinu a zaliali pôvodné okolité doliny. Dnes sú odkryté vo viacerých lomoch.
Z Fiľakova sa na Veľký Bučoň dostanete po červene značkovanom turistickom chodníku.
diskusia (2)
|
Fiľakovský hradný vrch
Fiľakovský hradný vrch patrí bodovo tiež do CHKO Cerová vrchovina. Okrem chránených rastlín tu žije aj množstvo chránených živočíchov. Zistili sa tu 2 druhy obojživelníkov: Bombida bombida (Kunka obyčajná), Bufo bufo (Ropucha obyčajná), 3 druhy plazov: Lacerta viridus (Jašterica zelená), Lacerta muralis (Jašterica múrová), Coronella austriaca (Užovka hladká) a ďalšie živočíchy. S jašteričkou múrovou som sa mal možnosť stretnúť pri svojej poslednej návšteve hradu. Viď môj fotografický úlovok.
pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Sopečná planina
Cerová vrchovina nie je príliž známe pohorie. No kto ho však už raz navštívil a objavil jeho skryté tajomstvá, tomu určite učarovalo.
Práve vďaka svojmu jedinečnému reliefu, ktorý je dôkazom poslednej sopečnej činnosti na Slovensku, svojimi mohutnými sopešnými výlevmi čadičových a andezitových prúdov, ktoré dokázali vytvoriť pozoruhodné prírodné výtvory.
Jedným z nich je aj masív Pohanského hradu. Rozľahlá trávnatá plošina o rozlohe 40 ha nad dedinou Hajnáčka pripomína planiny Slovenského krasu, jej pôvod a geologické zloženie je však úplne iné.
Takmer z troch štvrtín ohraničujú pohanský hrad zaujímavé skalné výtvory, vzniknuté postupnou eróziou sopečných hornín. Pozoruhodné skalné mesto je najvýraznejšie na južnej strane plošiny. Výška týchto bizardných skál dosahuje miestami až 30 metrov...
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
CHKO Cerová vrchovina
Pohorie Cerová vrchovina bolo v roku 1989 Ministerstvom kultúry vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. Rozprestiera sa na ploche 16 278 ha. Na severe ho ohraničujú Lučenská a Rimavská kotlina na juhu hranica s Maďarskou republikou. Chránená oblasť však pokračuje aj na druhej strane hranice, kde je známa pod menom Karancs-Medves.
Chránené územie zahrňuje Hajnačsku, Petrovskú vrchovinu a Fiľakovskú brázdu. Fiľakovský hradný vrch a Soví hrad v Šuriciach tiež patria do chráneného územia.
Nachádza sa tu 10 maloplošných chránených oblastí: Národná prírodná rezervácia Ragáč, NPR Pohanský hrad, NPR Šomoška, Hajnačský hrad , Soví hrad, Jalovské vrstvy a Čakanovský profil... Vyhlásenie ďalších sa pripravuje
pozri si fotoalbum, diskusia (0)
 Panoráma Cerovej vrchoviny z hradu [679.9 Kb]
|
|
