NA ZAČIATOK
|
Ochtinská aragonitová jaskyňa 
Ochtinská aragonitová jaskyňa, Ochtiná (12 km SV)
Národná prírodná pamiatka. Svetové prírodné dedičstvo.
Obdobie prevádzky: 1.4. - 31.10.
Nachádza sa v Ochtinskom kryptokrase v Revúckej vrchovine, v masíve Hrádku medzi Jelšavou a Štítnikom. Je vytvorená v prvohorných kryštalických vápencov v nekrasových horninách. Časť vápencov bola koncom druhohôr hydrotermálne premenená na ankerity a siderity. Presakujúce atmosférické vody pozdĺž tektonických porúch spôsobili ich zvetrávanie a vznik okrov, ktoré boli neskôr vyplavené. Podzemné priestory sa vytvorili prevažne za bývalých hydrostatických podmienok zvodnenia šošovky krasových hornín. Dĺžka jaskyne je 300 m. Bohatá aragonitová výplň vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretých podzemných priestoroch. Vyskytuje sa v obličkovitej, ihlicovitej a špirálovitej forme. Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Pre verejnosť je od roku 1972 sprístupnených 230 m.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Jaskyňa Zvonica
Jaskyňa Zvonica, Plešivec (18 km JV)
Národná prírodná pamiatka. Svetové prírodné dedičstvo.
Zvonica je klenotom Plešivskej planiny. Je to kolmá priepasť hlboká 100 m, ktorá prechádza v hĺbke 60 m do priestranného dómu s rozmermi pôdorysu 120 x 30 m. Vstupná priepasť je kolmá, s malým medzistupňom v 60 m. Odtiaľ sa zostupuje paralelnou šachtou až na dno priepasti. Obídeme obrovský suťový kužeľ pod vstupnou šachtou. Výhľad smerom hore k ústiu priepasti je impozantný. Svetlo preniká až na dno priepasti. Ďalej postúpime ku Galérii a pomocou rebríka vylezieme hore k Mamutím stĺpom. V tomto dóme sa nachádzajú dve galérie s unikátnou výzdobou. Dominantou sú stalagmity až 26 m vysoké. Výstup z priepasti je pomerne fyzicky náročný.
Zostup do priepasti je možný rôznymi spôsobmi. Pre zdatných jaskyniarov SVS zabezpečuje vlastne len servis nutný pre legálnu návštevu jaskyne. Zdatní ľudia po zaškolení do speleologickej techniky zdolajú priepasť sami. Počas zostupu a výstupu ich istia a pomáhajú im skúsení vodcovia. Návštevu ľudí, ktorí nedokážu zvládnuť základy lanovej techniky, alebo nemajú dosť síl na vylezenie z priepasti, zabezpečí v plnom rozsahu SVS. Spustí ich do priepasti a následne vytiahne z nej von.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Gombasecká jaskyňa 
Gombasecká jaskyňa, Plešivec (18 km JV)
Národná prírodná pamiatka. Svetové prírodné dedičstvo.
Obdobie prevádzky: 1.4. - 31.10.
Nachádza sa v Chránenej krajinnej oblasti Biosférickej rezervácie Slovenský kras na západnom úpätí Silickej planiny. Je vytvorená v strednotriasových vápencoch Čiernym potokom a jeho prítokmi v dvoch vývojových úrovniach. Dĺžka výverovej jaskyne je 1525 m. Vyniká unikátnymi tenkými sintrovými brčkami, ktoré dosahujú dĺžku až 3 m. Vyskytujú sa aj iné formy stalaktitov, stalagmity, rôzne sintrové náteky a kôry. Jaskyňu objavili v roku 1951 dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy združení v Slovenskej speleologickej spoločnosti. Sprístupnená od roku 1955 v dĺžke 285 m. Od roku 1968 sa ako prvá jaskyňa na Slovensku využívala 10 rokov na speleoterapiu.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Jaskyňa Domica 
Jaskyňa Domica, Kečovo (28 km SV)
Národná prírodná pamiatka. Svetové prírodné dedičstvo.
Obdobie prevádzky: 1.2. - 31.12.
Zatvorené: 24.12. - 26.12 a 1.1.
Nachádza sa v Národnej prírodnej rezervácii Domické škrapy na území Chránenej krajinnej oblasti Biosférickej rezervácie Slovenský krasn a juhozápadnom okraji Silickej planiny. Je vytvorená v strednotriasových vápencoch podzemnými tokmi Styxu a Domického potoka v troch vývojových úrovniach. Dĺžka jaskyne je 5080 m. Tvorí jednotný genetický celok s jaskyňou Baradla v Maďarskej republike. Z bohatej sintrovej výplne sú typické štíty a bubny, kaskádové jazierka, cibuľovité stalaktity a pagodovité stalagmity. V jaskynnom systéme Domica - Čertova diera sa zistilo 16 druhov netopierov. Dominantný je podkovár južný, ktorý vytvára najpočetnejšiu kolóniu na Slovensku. Najvýznamnejšie jaskynné nálezisko bukovohorskej kultúry z neolitu (4000 rokov pred n.l.). Unikátny je nález hrotu oštepu zo starej doby kamennej (szeletién) spred 35 000 rokov. Stará Domica bola známa oddávna. Pokračovanie jaskynných priestorov objavené v roku 1926. Sprístupnená od roku 1932, vrátane podzemnej plavby. V súčasnosti prevádzkované sprístupnené časti merajú 1315 m, z toho plavba 140 m.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Domické Škrapy 
Kečovo (28 km JV)
V národnej prírodnej rezervácii Domické Škrapy vedie náučný chodník, na ktorom je bohatý výskyt povrchových a podpovrchových krasových javov ako škrapy, krasové jamy, priepasti, jaskyne (Líščia Diera, Čertova Diera, Domica, Stará Domica), výskyt endemických a reliktných rastlinných druhov Slovenského krasu. Súčasťou chodníka je i známa a verejnosti prístupná jaskyňa Domica.
Prístup z hraničného prechodu Domica-Aggtelek, prípadne od obce Kečovo, alebo Dlhá Ves.
diskusia (0)
|
Jaskyňa na Kečovských lúkach (Silická Lednica)
Jaskyňa na Kečovských lúkach, Silica (29 km V)
Jaskyňa sa nachádza v strede južnej časti Silickej planiny. Je to krásna horizontálna jaskyňa, do ktorej sa vchádza cez 12 m hlbokú priepasť. Na dne priepasti sa nachádza úzky, strmo klesajúci prechod do vstupnej časti jaskyne, ktorá je pomerne úzka. Táto časť jaskyne je ukončená polosifónom, v ktorom sa určite namočíme. Táto prekážka by nás však nemala odradiť od pokračovania prehliadky jaskyne, pretože práve za ňou nasledujú už len prekrásne, ľahko priechodné chodby.
diskusia (0)
|
Dobšinská ľadová jaskyňa 
Dobšinská ľadová jaskyňa, Dobšiná (35 km S)
Národná prírodná pamiatka. Svetové prírodné dedičstvo.
Obdobie prevádzky: 15.5. - 30.9.
Nachádza sa na území Národného parku Slovenský raj, v Národnej prírodnej rezervácii Stratená. Je vytvorená v strednotriasových vápencoch bývalým ponorným tokom Hnilca v troch vývojových úrovniach. Dosahuje dĺžku 1232 m. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Objem ľadu je 110 132 m3, najväčšia hrúbka 26,5 m. Patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete, čo v Európe zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej oblasti. V jaskyni sa zistilo 12 druhov netopierov. Jedno z najvýznamnejších zimovísk netopiera fúzatého a netopiera Brandtovho na Slovensku. Otvor do jaskyne bol známy od nepamäti. Samotná jaskyňa sa objavila v roku 1870. Sprístupnila sa už v roku 1871. Od roku 1887 bola prvou elektricky osvetlenou jaskyňou vo vtedajšom Uhorsku. V súčasnosti je sprístupnených 475 m.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Jaskyňa mŕtvych netopierov
Jaskyňa mŕtvych netopierov, Brezno (61 km SZ)
Jaskyňa mŕtvych netopierov sa nachádza uprostred Slovenska v centrálnej časti hrebeňa Nízkych Tatier v Ďumbierskom vysokohorskom krase (1750 m n. m.). Relatívne drobný, hlboko zvrásnený vápencový masív Kozích chrbtov s dĺžkou 2 km a šírkou len 300 m obsahuje vo svojích útrobách množstvo chodieb v doposiaľ známych 14 poschodiach a dvoch paralelnych vetvách. Najväčší podzemný priestor - Bystrický dom sa nachádza na 7 poschodí v hĺbke 180 m.
Jaskyňa bola objavená speleológmi z Brezna v roku 1981. Ide o tretiu najhlbšiu a najdlhšiu jaskyňu na Slovensku, ktorá patrí medzi svetové rarity. Speleológovia ju označujú za pohrebisko netopierov z celej Európy. Najstarší nález kosti netopiera má podľa vedcov 6-tisíc rokov.
Otvorené
júl august
denne okrem pondelka
september február a 15. máj jún
spravidla sobota a nedeľa; je možné dohodnúť aj individuálny termín
Veľkonočné sviatky
otvorené
Prvý vstup je o 10:00 hod., posledný o 16:00 hod.
Maximum: 12 osôb
Mininum: 4 osôb
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Bystrianska jaskyňa 
Bystrianska jaskyňa, Bystrá, Valaská (67 km SZ)
Národná prírodná pamiatka.
Obdobie prevádzky: 2.1. - 31.10.
Nachádza sa v Bystriansko - valaštianskom krase Horehronského podolia, na okraji obce Bystrá neďaleko južného úpätia Nízkych Tatier. Je vytvorená je v strednotriasových vápencoch ponornými vodami Bystrianky. Pozostáva zo Starej a Novej jaskyne. Dosahuje dĺžku vyše 1000 m. Najpútavejšie sú tvary riečnej modelácie a sintrové záclony visiace z okraja sintrových kôr.
O otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do ďalších priestorov sa preniklo v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa využíva na speleoterapiu.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Važecká jaskyňa 
Važecká jaskyňa, Važec (67 km SZ)
Národná prírodná pamiatka.
Obdobie prevádzky: 1.2. - 30.11.
Nachádza sa vo Važeckom krase na styku Kozích chrbtov s Liptovzsskou kotlinou, na okraji obce Važec. Vytvorená je v strednotriasových vápencoch bývalými ponornými vodami Bieleho Váhu. Dĺžka jaskyne je 530 m. Podzemné priestory dekorujú najmä stalaktity, stalagmity a sintrové jazierka. Významné paleontologické nálezisko kostí jaskynného medveďa. Vstupná sieň bola tamojším obyvateľom dávno známa. Pokračovanie jaskynných priestorov objavené v roku 1922. Jaskyňu provizórne sprístupnili v roku 1934. Po rekonštrukcii v roku 1954 je sprístupnených 235 m.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Demänovská jaskyňa slobody 
Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská dolina (78 km SZ)
Národná prírodná pamiatka.
Obdobie prevádzky: 2.1. - 15.11. a 15.12. - 31.12.
Zatvorené: 24.12. - 26.12 a 1.1.
Nachádza sa na území Národného parku Nízke Tatry v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina. Je vytvorená v strednotriasových vápencoch ponorným tokom Demänovky v štyroch vývojových úrovniach, na ktoré ústia strmšie chodby vymodelované bočnými prítokmi. Dĺžka jaskyne je 8126 m. Z bohatej sintrovej výplne sú unikátne sintrové lekná a iné jazerné formy i excentrické stalaktity. Najpútavejšie sú mohutné sintrové vodopády a stalagnáty, sférolitické stalaktity a mnohé ďalšie formy stalaktitov i stalagmitov. Objavená suchým ponorom Demänovky v roku 1921. Časť jaskyne sa sprístupnila v roku 1924, horné časti sa prevázkujú od roku 1933. Dĺžka sprístupneného úseku je 1800 m. V rokoch 1993 - 1998 sa v Štrkových sieňach vykonávali ozdravovacie speleoklimatické pobyty.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Demänovská ľadová jaskyňa 
Demänovská ľadová jaskyňa, Demänovská Dolina (78 km SZ)
Národná prírodná pamiatka.
Obdobie prevádzky: 15.5. - 30.9.
Nachádza sa na území Národného parku Nízke Tatry v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina. Je vytvorená v strednotriasových vápencoch bývalým
ponorným tokom Demänovky v troch vývojových úrovniach. Dosahuje dĺžku 1750 m. Ľadová výplň sa vyskytuje v spodných častiach jaskyne. Zastúpený je podlahový ľad, ľadové stĺpy, stalaktity i stalagmity. Nálezisko kostí jaskynného medveďa a iných stavovcov, ktoré boli v prvej polovici 18. storočia považované za kosti drakov. Jaskyňa je známa oddávna. V rokoch 1719-1723 jaskyňu skúmal J. Buchholtz. Množstvo starých nápisov na stenách a zachovaná bohatá literatúra svedčia o veľkom záujme o jaskyňu. Pre verejnosť bola otvorená od 80. rokov minulého storočia. Nanovo sa sprístupnila v rokoch 1950 - 1952 vrátane zavedenia elektrického osvetlenia. V súčasnosti je sprístupnených 650 m.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
|
