NA ZAČIATOK
|
Volavčia kolónia
Volavčia kolónia, Rapovce (32 km SV)
Hniezdna kolónia volaviek pri Rapovciach je jediná v oblasti povodia Ipľa v okrese Lučenec a to najmä po úpravách Ipľa, ktorými boli narušené prirodzené hniezdne možnosti tohto druhu. Svojím rozsahom a počtom aktívnych hniezd cca 10 - 12 je ojedinelá a s veľkou pravdepodobnosťou jedinečná v Stredoslovenskom kraji. Rok vyhlásenia 1992 na ploche 2,23 ha v kastrálnom území obcí Rapovce a Mikučovce.
diskusia (0)
|
Dálovský močiar
Dálovský močiar, Veľká nad Ipľom (33 km SV)
Bol vyhlásený za prírodnú rezerváciu v roku 1999. Rozloha chráneného územia predstavuje plochu 14,8 ha s ochanným pásmom 4,7 ha. Nachádza sa v katastrálnom území obce Veľká Nad Ipľom. Predstavuje komplex močiarnych biocenóz na nive Ipľa so značnou diverzitou fyto a zoocenóz.
diskusia (0)
|
Pobrežie Ružinej
Pobrežie Ružinej, Ružiná (34 km SV)
Predstavuje popri zvyškoch zachovalých pôvodných úsekov Poiplia najvýznamnejší hniezdny a migračný biotop vodného vtáctva na Strednom Slovensku.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Prírodná rezervácia Ľupka
Prírodná rezervácia Ľupka, Drážovce (38 km Z)
Ľupka (249 m) je štátna prírodná rezervácia na juhovýchod od obce Drážovce. Ide o typickú lesostep.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Budínske skalky
Budínske skalky, Kriváň (41 km S)
Skalný komplex turisticky ľahko prístupný s pekným výhľadom. Prístup je po asfaltovej ceste od Kriváňa alebo Divína, pešo turistickými trasami.
diskusia (0)
|
Čakanovský profil
Čakanovský profil, Čakanovce (45 km V)
Jedná sa o prírodnú pamiatku, ktorá predstavuje jednu z najreprezentatívnejších geologických lokalít Cerovej vrchoviny. Je ukážkou vývoja príbrežnomorských a kontinentálnych usadenín spodného miocénu. Dobre sledovateľné sú aj výstupy hnedouhoľného sloja. Bola za prírodnú pamiatku vyhlásená v roku 1990 o ploche 0,68 ha v katastri obce Čakanovce.
diskusia (0)
|
Kamenný vodopád a kamenné more 
Šiatorská Bukovinka (45 km V)
Pokiaľ sa vyberiete na túru na hrad Šomoška, cestou určite neprehliadnete čadičový kamenný vodopád. Je vysoký 9 metrov a vznikol odkryvom čadičovej lávy so stĺpovitým päť-šesťbokým rozpadom.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Skalná plošina Kaľamárka
Skalná plošina Kaľamárka, Detva (46 km S)
Typická andezitová skalná plošina, obrúbená skalnými stenami, komínmi a vežami s výškou presahujúcou 10 m, vzniknutá sopečnou činnosťou Poľany. Nachádza sa približne 5 km severne od centra Detvy, zaujímavé miesto pre skalolezcov.
Poskytuje pekný výhľad na Detviansku kotlinu. Zadná Kaľamárka mohutná skalná plošina tvaru kamenného hradiska - súčasť povesťami opradeného Detvianskeho zámku je archeologicky najvýznamnejšou lokalitou regiónu so stopami osídlenia už od neskorej doby bronzovej. Význam hradiska Kaľamárka prezentuje Náučný chodník. Prístup bicyklom, automobilom na parkovisko pod hájovňou po panelovej ceste z osady Stavanisko, pešo po červenej turistickej značke z osady Stavanisko.
diskusia (0)
|
Bralo Hrb
Bralo Hrb, Detva (46 km S)
Toto andezitové bralo spadá zvislými stenami do hĺbky 40 m. Ide o geometrický a podľa iných o geografický stred Slovenska, zdroje sú nejednoznačné. V každom prípade je to veľmi pekný a významný výhľadový bod. Prístup je pešo po modrej turistickej značke od chaty pod Hrbom (k dispozícii je úschova bicyklov).
diskusia (0)
|
Belinské skaly
Belinské skaly, Belina (48 km SV)
Jedná sa o tabuľovú plošinu lávového prúdu hodnotené formy zvetrávania a gravitačných procesov. Rok vyhlásenia 1993 na ploche 7,11 ha v katastrálnom území obce Belina. Územie zasahuje alebo je súčasťou chráneného územia Cerová vrchovina.
diskusia (0)
|
Melichova skala
Melichova skala, Skliarovo (49 km S)
Stĺpový skalný útvar tvaru veže, pozostatok sopečnej činnosti nachádzajúci sa na južnom úpätí Poľany nad osadou Skliarovo.
Významný krajinotvorný prvok a pekný výhľadový bod. Ku skale sa viaže povesť o závistlivej žene, ktorá cestou na svadbu skamenela. Z bočného pohľadu môžeme skutočne rozpoznať siluetu ženy so šatkou na hlave a nošou na chrbte. Prístup po modrej turistickej značke od osady Skliarovo.
diskusia (0)
|
Sitno Štiavnické vrchy
Sitno, Štiavnické vrchy (50 km SZ)
Sitno je najvyšším vrchom Štiavnických vrchov a predstavuje výraznú krajinnú dominantu. Z jeho vrcholu je široký kruhový výhľad. Strmé skalné steny z andezitu chránia vrchol z troch strán. Sitno je charakteristické jedinečným striedaním panónskej a karpatskej flóry.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Náučný chodník Milana Kapustu po žile Terézia
Banská Štiavnica (50 km SZ)
Náučný chodník obsahuje:
Tajch Veľká vodárenská nádrž, slúžiaca ako zásobáreň vody pre Banskú Štiavnicu od roku 1510. Ottergrundský tajch, najvyššie položená vodná nádrž Štiavnických vrchov, stopy po starej banskej činnosti na zlato - striebornej rudnej žile Terézia (pingy, prepadnuté komíny, odvaly, výsypky), ložisko kvarcitov (Šobov) s výskytom typických kryštálov kremeňa holubníkovitého tvaru.
Prístup zo sedla Červená studňa, asi 3 km od Banskej Štiavnice, 50 m od štátnej cesty Banská Štiavnica - Žarnovica. Chodník sa neskôr stáča nad Klingerom späť. Chodník je z hľadiska fyzickej zdatnosti nenáročný, je vhodný pre všetky vekové kategórie. Pohodlne ho možno absolvovať za 2 až 3 hodiny. Tvorí uzavretý okruh dlhý 5,18 km s odbočkami k zastávkam 9 a 10 meria spolu 6.10 km. Celkové prevýšenie na okruhu je 80 metrov, s odbočkou 105 metrov. Náučný chodník je značený bielym štvorcom so šikmým zeleným pruhom.
diskusia (0)
|
Richňavské jazerá
Štiavnické bane (51 km SZ)
Banícka história spojená so Štiavnickými Baňami, ktorých súčasť je aj banícka osada Horná Roveň, najväčšie zoskupenie vodných nádrží - tajchov ako napríklad Evičkina vodná nádrž, Windšachtovný tajch, Bakomi, Veľká a Malá Richňavská vodná nádrž.
Prístup zo Štiavnických Baní, časť Horná Roveň, približne 500 m od miestnej autobusovej zastávky.
diskusia (0)
|
Mičínske travertíny
Mičínske travertíny, Zolná (51 km S)
Ide miniatúrne terasy a jazierka s drobnými vodopádikmi, ktoré vytvárajú usadené horniny. Prístup je autom a biyklom po asfaltovej ceste Zolná B. Bystrica.
diskusia (0)
|
Vodopád Bystré (vodopád Bystrô) 
Hriňová (55 km S)
Tektonickou poruchou poklesla južná časť stuhnutého andezitového prúdu a tak vytvorila kolmú stenu, po ktorej steká voda. Vznikol tak vodopád, ktorý sa svojou výškou radí medzi najväčšie vodopády vo vulkanitoch Západných Karpát.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
|
