NA ZAČIATOK
|
Horná Orava
Horná Orava (16 km J)
Chránená krajinná oblasť Horná Orava, alebo Biela Orava.
Chladné, vlhké podnebie, typické pre tunajšiu oblasť a flyšový podklad s nepriepustnými vrstvami vytvárajú podmienky pre výskyt rašelinísk. Na vysokých masívoch pieskovcového flyšu sú chránené smrekové a kosodrevinové až alpínske spoločenstvá. Na úpätí Babej hory je chránená Hviezdoslavova alej v riedkom smrekovom poraste. Celé územie je veľmi bohaté na povrchovú vodu. Najväčší vodný tok Biela Orava sa vlieva do Oravskej vodnej nádrže. V chránenom nálezisku Jelešňa je chránený biotop vydry riečnej.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Slaná Voda - Babia hora
Oravská Polhora (16 km S)
Náučný chodník začína v bývalých Polhorských kúpeľoch Slaná voda v nadmorskej výške 790metrov, ktoré boli kedysi známe liečivou slanou jódobrómovou vodou. Ďalej pokračujete Hviezdoslavovovou alejou pomedzi solitéry smreka usporiadané v prirodzenej parkovej úprave s prevýšením približne 100 metrov až k hájovni v Rovniach na Podvrší, kde je expozícia Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy, ktorá je súčasťou expozície Oravského múzea v Dolnom Kubíne.
Zachovalé porasty pralesovitého charakteru smrekového vegetačného stupňa a výskyt chránených rastlinných a živočíšnych druhov je charakteristický pre národnú prírodnú rezerváciou Babia hora.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Roháčsky vodopád
Zuberec (35 km JV)
23 metrov vysoký Roháčsky vodopád na potoku v Spálenej doline pri výstupe zo Zverovky.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Šarafiový vodopád
Žiar (37 km JV)
Východnú strana vrchu Príslop týčiaceho sa do výšky 2126 metrov nachádzajúceho sa v Západných Tatrách v Žiarskej doline tvorí dlhá trávnatá pláň. Touto stranou tečie Šarafiový vodopád.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Veľký Choč
Veľký Choč, Lúčky (39 km J)
Vrch Veľký Choč sa nachádza v Chočských Vrchoch (dolný Liptov). Je to jeden z najkrajších vyhliadkových vrchov na Slovensku.
Prístup je možný cez obec Likava. Od vrchu Veľký Choč je možné prejsť k obci Lúčky, ktoré sú kúpeľnou obcou na južnom úpätí Chočských vrchov. Májú pravidelné dopravné spojenie s mestom Ružomberok.
diskusia (0)
|
Bešeňovské travertíny
Bešeňovské travertíny, Bešeňová (43 km J)
Predstavujú najväčšiu travertínovú terasovite usporiadanú kaskádu na Slovensku. Travertín má pestré sfarbenie, ktoré spôsobujú zlúčeniny železa, vyviera tu asi 20 zemito-sádrovitých kyseliek.
diskusia (0)
|
Vychylovské skálie
Nová Bystrica (44 km JZ)
Nachádza sa na južnom svahu Rycierovej hory. Je ojedinelým príkladom rozpadu pieskovcového antiklinálneho pásma na pruh veľkých skalných blokov, čím vzniklo "skalné more". Skalné bloky sa nachádzajú v zachovalých lesných porastoch jedľo-bukových a jedľobukovo smrekových s prímesou javora horského a jarabiny vtáčej.
diskusia (0)
|
Jánošíkové diery 
Jánošikové diery, Terchová (44 km JZ)
Jánošikové - Horné diery predstavujú tiesňavu medzi Veľkým (1610 m n. m.) a Malým Rozsutcom (1343 m n. m.) Malej Fatry. Nachádza sa tu bohatá skalná výzdoba, ktorá je umocnemá mnohými vodopádmi sprístupnenými rebríkmi, lávkami a reťazmi.
pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Šútovský vodopád 
Šútovo (48 km JZ)
Ľahko prístupný mohutný vodopád v nadmorskej výške 765 m.n.m. sa nachádza v závere Šútovskej doliny v Malej Fatre. Pri väčšom množstve vody jeho kaskáda splýva v jeden celok, ktorý je vysoký 38 metrov.
Vodopád je najvyšším vodopádom na území prírodnej rezervácie Malá Fatra a je jedným z najvyšších v rámci celého Slovenska. Napájajú ho Mojžišove pramene vyvierajúce pod Hromovým, na ktorých je zaujímavé, že vytekajú priamo z kolmej steny tohto vrchu.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Tiesňava Tesnô
Terchová (49 km JZ)
Tiesňava v Malej Fatre s niekoľkými menšími vodopádmi.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Mojžišove pramene
Terchová (49 km JZ)
Veľmi zaujímavé pramene v nadmorskej výške 1250 metrov, ktoré vytekajú priamo z kolmej steny vrchu Hromové. Pramene napájajú Šútovský vodopád a Šútovský potok. Nie sú ovplyvňované poveternostnými podmienkami a majú aj v čase sucha dostatok vody.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Tomanovský vodopád
Žiar (49 km JV)
Tomanovský vodopád sa nachádza v Tomanovskej doline v Západných Tatrách.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Šútovská dolina
Šútovo (50 km JZ)
Štátna prírodná rezervácia obsahuje komplex typických karpatských horských a vysokohorských lesov. Dolinou prechádza náučný chodník vybudovaný popri Šútovskom potoku s ukončením pri Šútovskom vodopáde.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Vajanského vodopád
Podbanské (54 km JV)
Temnosmrečinská dolina odbočuje z hornej časti Kôprovej doliny smerom na východ. Chodník vystupuje zalesneným prahom, oddeľujúcom Temnosmrečinskú dolinu od Kôprovej doliny. Dolu týmto 170 metrov vysokým prahom padá Vajanského vodopád vysoký 30 metrov, ktorý vytvára potok vytekajúci z Nižného Temnosmrečinského plesa v nadmorskej výške 1674 metrov.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Veľká Rača
Oščadnica (56 km Z)
Rozprestiera sa v katastrálnych územiach obcí Klubina, Oščadnica, Stará Bystrica a Zborov nad Bystricou. Je ojedinelou ukážkou prirodzeného, dlhú dobu kontinuálne sa vyvýjajúceho lesného ekosystému. Sú tu tiež ukážky pseudokrasových javov ako napr. skalné diery, ojedinelé na území Kysúc a zvyšky zachovalých prirodzených lesov pralesovitého charakteru.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Kmeťov vodopád
Podbanské (57 km JV)
Divokú neprístupnú dolinu Nefcerka v západnej časti Vysokých Tatier zdobí mohutná kaskáda 80 metrov vysokého Kmeťovho vodopádu na Nefcerskom potoku. Pre porovnanie je rovnako vysoký ako 30 poschodová budova. Tento najväčší tatranský vodopád možno pozorovať počas výstupu Kôprovou dolinou.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
|
