NA ZAČIATOK
|
Trenčiansky hrad 
Trenčiansky hrad, Trenčín (11 km JZ)
Čiastočne zachovalý rozľahlý hrad, týčiaci sa na strmom brale nad krajským mestom Trenčín. Prvou preukázateľnou architektúrou na návrší bola kamenná obytná veža a rotunda z 11. storočia, keď hrad slúžil na ochranu kráľovstva a západného pohraničia. Koncom 13. storočia sa dostal do majetku palatína Matúša Čáka, významného oligarchu, ktorý ovládal veľké územia a stal sa legendárnym pánom Váhu a Tatier. Po Matúšovej smrti patril hrad až do konca 15. storočia panovníkovi /korune/.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Hrad Vršatec 
Vršatské Podhradie (14 km S)
Stojí na vysokom brale v priesmyku Bielych Karpát nad obcou Vršatecké Podhradie.
Postavili ho v polovici 13. storočia na ochranu cesty vedúcej na Moravu. Skladal sa z horného hradu so štvorbokou pozorovacou vežou a z nižšie položeného predhradia, z ktorého vznikol v druhej polovici 16. a v 17. storočí dolný hrad s vencom opevnenia. Prístup do horného hradu viedol cez skalný tunel a po schodoch vytesaných do skaly.
diskusia (0)
|
Hrad Košeca (Košecký hrad)
Košecké Podhradie (18 km SV)
Hradné ruiny v teréne veľmi ťažko identifikovať, celý hradný vrch je zarastený stromami a skrýva aj zarastené základy a terénne vlny, ktoré by naznačovali pôvodnú dispozíciu hradu.
diskusia (0)
|
Lednický hrad 
Lednický hrad, Lednica (24 km S)
Hrad, postavený na strmom brale, sa skladal z troch od seba odstupňovaných častí a bol takmer neprístupný. Z malého, nižšie položeného predhradia viedol úzky kamenný tunel do stredného hradu, kde sa nachádzal palác z 15. storočia a stará veža, okolo ktorej viedli do skaly vytesané schody na najvyššie položenú prírodnú pozorovateľňu.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Hrad Beckov 
Hrad Beckov, Beckov (32 km JZ)
Národná kultúrna pamiatka. Zrúcanina hradu na strmom, 70 m vysokom vápencovom brale priamo nad mestečkom v nadmorskej výške 245 m.n.m. Bralo je pozostatkom koralového útesu vypreparovaného selektívnou eróziou Váhu. Doložený je v Anonymovej kronike okolo roku 1200 ako hrad Blundus.
Hrad je otvorený pre verejnosť:
od 1.5. do 15.10. 9:00 - 18:00 (okrem pondelka)
posledný vstup o 17:40
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Hrad Uhrovec
Uhrovské Podhradie (37 km JV)
Zrúcaniny hradu vypínajúce sa vo výške 591 mnm, na bočnom hrebeni Nitrických vrchov, neďaleko obce Uhrovské podhradie v ťažšie dostupnom teréne.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Topoľčiansky hrad 
Hrad, Podhradie (42 km J)
Zrúcaniny hradu 18 km na SZ od Topoľčian, na juhovýchodnom úpätí Považského Inovca, v chotári obce Podhradie pri Duchonke. Vypína sa na mohutnom dolomitovom brale priamo nad obcou. Z hradu, najmä z jeho hranolovej veže krásne výhľady vo všetkých smeroch. K hradu vedie tvarová značka z obce. Najstaršia písomná správa o hrade pochádza z roku 1235.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Považský hrad (Bystrica, Bystrický hrad)
Považské Podhradie (42 km SV)
Zrúcanina hradu na strmom vrchu na pravom brehu Váhu, malebná, neodmysliteľná silueta Považia.
diskusia (0)
|
Hrad Tematín
Hrad Tematín, Hrádok (42 km J)
Zrúcaniny hradu vybudovaného na temene bočnej rázsochy Považského Inovca, ktorá vybieha na západ od Bezovca medzi Lúčanskou a Hrádockou dolinou. Hrad je písomne doložený v roku 1270. Ako strážny a signalizačný hrad bol súčasťou ochrany severozápadných priesmykov Uhorska. Patril kráľovi, v roku 1368 ho kráľ Ľudovít I. daroval svojmu palatínovi Mikulášovi Kontovi a jeho bratom za zásluhy pri neapolskom ťažení.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Čachtický hrad 
Čachtický hrad, Čachtice (46 km JZ)
Vznikol v prvej polovici 13. storočia. Patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska, najmä v 13. storočí, keď ho spravoval hradný kráľovský kastelán. V roku 1273 ho napadol a veľmi poškodil český kráľ Přemysl Otakar II.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Bojnický zámok 
Bojnický zámok, Bojnice (50 km JV)
Otváracie hodiny
máj - september utorok - nedeľa 9:00 - 17:00
október - apríl utorok - nedeľa 9:00 - 15:00
Expozície:
Život a bytová kultúra šľachty
Umeleckohistorické zbierky od gotiky po neoslohy
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Súľovský hrad 
Súľovský hrad, Súľov-Hradná (52 km SV)
Súľovský hrad, postavený za účelom pozorovania okolitých ciest, leží vo výške 660 m.n.m. a patrí k najneprístupnejšim hradom na Považí. Hrad sa prvý krát spomína v listine vydanej 4. júna 1470. V nej uhorský kráľ Matej Korvín dovoľuje Eliášovi Súľovskému, aby malú pevnôstku posilnil a rozšíril múrmi, vežami, hradbami a priekopami na spôsob hradu. Na výstavbu použil súľovský zlepenec a tiež travertín z okolia Hlbockého vodopádu.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Vodný hrad
Vodný hrad, Partizánske (52 km JV)
Vzácna goticko-renesančná stavba, ktorá počas svojej existencie prešla viacerými prestavbami (najvýznamnejšia v 15. storočí). Pričom jednotlivé stavebné etapy sa zachovali v takmer nedotknutom stave.
diskusia (0)
|
Hrad Sivý Kameň
Podhradie pri Novákoch (53 km JV)
Veľmi skromné zvyšky hradu už naznačujú iba jeho rozlohu. Najstaršia a pravdepodobne aj jeho jediná obytná časť pozostávala zo štvorbokej veže a paláca, ktoré boli ešte v 16.storočí upravované.
diskusia (0)
|
Bytčiansky zámok 
Bytčiansky zámok, Bytča (55 km SV)
Renesančný patrí k najvýznamnejším a architektonicky najpôsobivejším feudálnym sídlam na Slovensku. Areál zámku tvoria štyri budovy - renesančný kaštieľ so štvorcovým pôdorysom a arkádovým nádvorím; sobášny palác, ktorý dal postaviť Juraj Thurzo pre svadobné hostiny svojich siedmych dcér; pôvodne staršia budova prestavaná v klasicistickom štýle a vstupná budova z konca 19. storočia.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Hrad Hričov (Hričovský hrad) 
Hričovské Podhradie (58 km SV)
Najstarší údaj o Hričove je z roku 1208, keď sa spomína ako prediálny majetok nitrianskeho biskupstva. Nasledujúci známy dokument svedčí o tom, že kráľ Belo IV. daroval v roku 1254 Hričovský hrad a k nemu patriace majetky magistrovi Tolušovi (Bartolomej), synovi Farkaša. Keď magister Toluš zomrel, hrad spomínaný ako "castrum Hrichou" i s príslušenstvom dostal roku 1265 Mikuláš, vnuk prepošta zo župy Fejér, pochádzajúci z rodiny Beychovcov. V tom čase k hradu patrili osady Dolný a Horný Hričov, Peklina a Ovčiarsko.
diskusia (0)
|
|
