NA ZAČIATOK
|
Jaskyňa mŕtvych netopierov
Jaskyňa mŕtvych netopierov, Brezno (56 km SZ)
Jaskyňa mŕtvych netopierov sa nachádza uprostred Slovenska v centrálnej časti hrebeňa Nízkych Tatier v Ďumbierskom vysokohorskom krase (1750 m n. m.). Relatívne drobný, hlboko zvrásnený vápencový masív Kozích chrbtov s dĺžkou 2 km a šírkou len 300 m obsahuje vo svojích útrobách množstvo chodieb v doposiaľ známych 14 poschodiach a dvoch paralelnych vetvách. Najväčší podzemný priestor - Bystrický dom sa nachádza na 7 poschodí v hĺbke 180 m.
Jaskyňa bola objavená speleológmi z Brezna v roku 1981. Ide o tretiu najhlbšiu a najdlhšiu jaskyňu na Slovensku, ktorá patrí medzi svetové rarity. Speleológovia ju označujú za pohrebisko netopierov z celej Európy. Najstarší nález kosti netopiera má podľa vedcov 6-tisíc rokov.
Otvorené
júl august
denne okrem pondelka
september február a 15. máj jún
spravidla sobota a nedeľa; je možné dohodnúť aj individuálny termín
Veľkonočné sviatky
otvorené
Prvý vstup je o 10:00 hod., posledný o 16:00 hod.
Maximum: 12 osôb
Mininum: 4 osôb
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Bystrianska jaskyňa 
Bystrianska jaskyňa, Bystrá, Valaská (58 km SZ)
Národná prírodná pamiatka.
Obdobie prevádzky: 2.1. - 31.10.
Nachádza sa v Bystriansko - valaštianskom krase Horehronského podolia, na okraji obce Bystrá neďaleko južného úpätia Nízkych Tatier. Je vytvorená je v strednotriasových vápencoch ponornými vodami Bystrianky. Pozostáva zo Starej a Novej jaskyne. Dosahuje dĺžku vyše 1000 m. Najpútavejšie sú tvary riečnej modelácie a sintrové záclony visiace z okraja sintrových kôr.
O otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do ďalších priestorov sa preniklo v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa využíva na speleoterapiu.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Jaskyňa Zvonica
Jaskyňa Zvonica, Plešivec (58 km SV)
Národná prírodná pamiatka. Svetové prírodné dedičstvo.
Zvonica je klenotom Plešivskej planiny. Je to kolmá priepasť hlboká 100 m, ktorá prechádza v hĺbke 60 m do priestranného dómu s rozmermi pôdorysu 120 x 30 m. Vstupná priepasť je kolmá, s malým medzistupňom v 60 m. Odtiaľ sa zostupuje paralelnou šachtou až na dno priepasti. Obídeme obrovský suťový kužeľ pod vstupnou šachtou. Výhľad smerom hore k ústiu priepasti je impozantný. Svetlo preniká až na dno priepasti. Ďalej postúpime ku Galérii a pomocou rebríka vylezieme hore k Mamutím stĺpom. V tomto dóme sa nachádzajú dve galérie s unikátnou výzdobou. Dominantou sú stalagmity až 26 m vysoké. Výstup z priepasti je pomerne fyzicky náročný.
Zostup do priepasti je možný rôznymi spôsobmi. Pre zdatných jaskyniarov SVS zabezpečuje vlastne len servis nutný pre legálnu návštevu jaskyne. Zdatní ľudia po zaškolení do speleologickej techniky zdolajú priepasť sami. Počas zostupu a výstupu ich istia a pomáhajú im skúsení vodcovia. Návštevu ľudí, ktorí nedokážu zvládnuť základy lanovej techniky, alebo nemajú dosť síl na vylezenie z priepasti, zabezpečí v plnom rozsahu SVS. Spustí ich do priepasti a následne vytiahne z nej von.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Gombasecká jaskyňa 
Gombasecká jaskyňa, Plešivec (58 km SV)
Národná prírodná pamiatka. Svetové prírodné dedičstvo.
Obdobie prevádzky: 1.4. - 31.10.
Nachádza sa v Chránenej krajinnej oblasti Biosférickej rezervácie Slovenský kras na západnom úpätí Silickej planiny. Je vytvorená v strednotriasových vápencoch Čiernym potokom a jeho prítokmi v dvoch vývojových úrovniach. Dĺžka výverovej jaskyne je 1525 m. Vyniká unikátnymi tenkými sintrovými brčkami, ktoré dosahujú dĺžku až 3 m. Vyskytujú sa aj iné formy stalaktitov, stalagmity, rôzne sintrové náteky a kôry. Jaskyňu objavili v roku 1951 dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy združení v Slovenskej speleologickej spoločnosti. Sprístupnená od roku 1955 v dĺžke 285 m. Od roku 1968 sa ako prvá jaskyňa na Slovensku využívala 10 rokov na speleoterapiu.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Ochtinská aragonitová jaskyňa 
Ochtinská aragonitová jaskyňa, Ochtiná (61 km SV)
Národná prírodná pamiatka. Svetové prírodné dedičstvo.
Obdobie prevádzky: 1.4. - 31.10.
Nachádza sa v Ochtinskom kryptokrase v Revúckej vrchovine, v masíve Hrádku medzi Jelšavou a Štítnikom. Je vytvorená v prvohorných kryštalických vápencov v nekrasových horninách. Časť vápencov bola koncom druhohôr hydrotermálne premenená na ankerity a siderity. Presakujúce atmosférické vody pozdĺž tektonických porúch spôsobili ich zvetrávanie a vznik okrov, ktoré boli neskôr vyplavené. Podzemné priestory sa vytvorili prevažne za bývalých hydrostatických podmienok zvodnenia šošovky krasových hornín. Dĺžka jaskyne je 300 m. Bohatá aragonitová výplň vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretých podzemných priestoroch. Vyskytuje sa v obličkovitej, ihlicovitej a špirálovitej forme. Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Pre verejnosť je od roku 1972 sprístupnených 230 m.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Dobšinská ľadová jaskyňa 
Dobšinská ľadová jaskyňa, Dobšiná (78 km SV)
Národná prírodná pamiatka. Svetové prírodné dedičstvo.
Obdobie prevádzky: 15.5. - 30.9.
Nachádza sa na území Národného parku Slovenský raj, v Národnej prírodnej rezervácii Stratená. Je vytvorená v strednotriasových vápencoch bývalým ponorným tokom Hnilca v troch vývojových úrovniach. Dosahuje dĺžku 1232 m. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Objem ľadu je 110 132 m3, najväčšia hrúbka 26,5 m. Patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete, čo v Európe zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej oblasti. V jaskyni sa zistilo 12 druhov netopierov. Jedno z najvýznamnejších zimovísk netopiera fúzatého a netopiera Brandtovho na Slovensku. Otvor do jaskyne bol známy od nepamäti. Samotná jaskyňa sa objavila v roku 1870. Sprístupnila sa už v roku 1871. Od roku 1887 bola prvou elektricky osvetlenou jaskyňou vo vtedajšom Uhorsku. V súčasnosti je sprístupnených 475 m.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
|
