NA ZAČIATOK
|
Dálovský močiar
Dálovský močiar, Veľká nad Ipľom (18 km JZ)
Bol vyhlásený za prírodnú rezerváciu v roku 1999. Rozloha chráneného územia predstavuje plochu 14,8 ha s ochanným pásmom 4,7 ha. Nachádza sa v katastrálnom území obce Veľká Nad Ipľom. Predstavuje komplex močiarnych biocenóz na nive Ipľa so značnou diverzitou fyto a zoocenóz.
diskusia (0)
|
Pobrežie Ružinej
Pobrežie Ružinej, Ružiná (23 km Z)
Predstavuje popri zvyškoch zachovalých pôvodných úsekov Poiplia najvýznamnejší hniezdny a migračný biotop vodného vtáctva na Strednom Slovensku.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Volavčia kolónia
Volavčia kolónia, Rapovce (25 km J)
Hniezdna kolónia volaviek pri Rapovciach je jediná v oblasti povodia Ipľa v okrese Lučenec a to najmä po úpravách Ipľa, ktorými boli narušené prirodzené hniezdne možnosti tohto druhu. Svojím rozsahom a počtom aktívnych hniezd cca 10 - 12 je ojedinelá a s veľkou pravdepodobnosťou jedinečná v Stredoslovenskom kraji. Rok vyhlásenia 1992 na ploche 2,23 ha v kastrálnom území obcí Rapovce a Mikučovce.
diskusia (0)
|
Belinské skaly
Belinské skaly, Belina (26 km J)
Jedná sa o tabuľovú plošinu lávového prúdu hodnotené formy zvetrávania a gravitačných procesov. Rok vyhlásenia 1993 na ploche 7,11 ha v katastrálnom území obce Belina. Územie zasahuje alebo je súčasťou chráneného územia Cerová vrchovina.
diskusia (0)
|
Čakanovský profil
Čakanovský profil, Čakanovce (30 km J)
Jedná sa o prírodnú pamiatku, ktorá predstavuje jednu z najreprezentatívnejších geologických lokalít Cerovej vrchoviny. Je ukážkou vývoja príbrežnomorských a kontinentálnych usadenín spodného miocénu. Dobre sledovateľné sú aj výstupy hnedouhoľného sloja. Bola za prírodnú pamiatku vyhlásená v roku 1990 o ploche 0,68 ha v katastri obce Čakanovce.
diskusia (0)
|
Budínske skalky
Budínske skalky, Kriváň (33 km Z)
Skalný komplex turisticky ľahko prístupný s pekným výhľadom. Prístup je po asfaltovej ceste od Kriváňa alebo Divína, pešo turistickými trasami.
diskusia (0)
|
Ragáč
Ragáč, Hajnáčka (34 km JV)
Ragáč je jednou z najmladších sopiek na Slovensku. Nachádza sa blízko Hajnáčky.
Ragač je časť lávového prúdu s pozostatkom struskového sopečného kužeľa. Nájdeme tu pseudojaskyne po explóziach plynov a pár. Tiež sa tu nachádza kamenné more pod vrcholom a cerový les.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Kamenný vodopád a kamenné more 
Šiatorská Bukovinka (35 km J)
Pokiaľ sa vyberiete na túru na hrad Šomoška, cestou určite neprehliadnete čadičový kamenný vodopád. Je vysoký 9 metrov a vznikol odkryvom čadičovej lávy so stĺpovitým päť-šesťbokým rozpadom.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (1)
|
Melichova skala
Melichova skala, Skliarovo (39 km SZ)
Stĺpový skalný útvar tvaru veže, pozostatok sopečnej činnosti nachádzajúci sa na južnom úpätí Poľany nad osadou Skliarovo.
Významný krajinotvorný prvok a pekný výhľadový bod. Ku skale sa viaže povesť o závistlivej žene, ktorá cestou na svadbu skamenela. Z bočného pohľadu môžeme skutočne rozpoznať siluetu ženy so šatkou na hlave a nošou na chrbte. Prístup po modrej turistickej značke od osady Skliarovo.
diskusia (0)
|
Vodopád Bystré (vodopád Bystrô) 
Hriňová (39 km SZ)
Tektonickou poruchou poklesla južná časť stuhnutého andezitového prúdu a tak vytvorila kolmú stenu, po ktorej steká voda. Vznikol tak vodopád, ktorý sa svojou výškou radí medzi najväčšie vodopády vo vulkanitoch Západných Karpát.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Skalná plošina Kaľamárka
Skalná plošina Kaľamárka, Detva (40 km SZ)
Typická andezitová skalná plošina, obrúbená skalnými stenami, komínmi a vežami s výškou presahujúcou 10 m, vzniknutá sopečnou činnosťou Poľany. Nachádza sa približne 5 km severne od centra Detvy, zaujímavé miesto pre skalolezcov.
Poskytuje pekný výhľad na Detviansku kotlinu. Zadná Kaľamárka mohutná skalná plošina tvaru kamenného hradiska - súčasť povesťami opradeného Detvianskeho zámku je archeologicky najvýznamnejšou lokalitou regiónu so stopami osídlenia už od neskorej doby bronzovej. Význam hradiska Kaľamárka prezentuje Náučný chodník. Prístup bicyklom, automobilom na parkovisko pod hájovňou po panelovej ceste z osady Stavanisko, pešo po červenej turistickej značke z osady Stavanisko.
diskusia (0)
|
Bralo Hrb
Bralo Hrb, Detva (40 km SZ)
Toto andezitové bralo spadá zvislými stenami do hĺbky 40 m. Ide o geometrický a podľa iných o geografický stred Slovenska, zdroje sú nejednoznačné. V každom prípade je to veľmi pekný a významný výhľadový bod. Prístup je pešo po modrej turistickej značke od chaty pod Hrbom (k dispozícii je úschova bicyklov).
diskusia (0)
|
Dobročský prales
Dobročský prales, Dobroč (43 km SZ)
Národná prírodná rezervácia Dobročský prales sa nachádza na strednom Slovensku vo Veporských vrchoch, 6 km od čiernobalockej osady Dobroč. Je jedným z najstaršie chránených území na Slovensku - od roku 1913. Dôvodom ochrany je zachovanie posledných zvyškov pôvodných lesov, ktoré sa vyvíjali na našom území tisícročia, než dospeli k dnešnej konečnej podobe - vrcholovému /klimaxovemu/ štádiu.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Jánošikova skala
Jánošikova skala, Hrochoť (56 km SZ)
Mohutné aglomerátové bralo vysoké až 30 m, o dĺžke 200 m. V strede je nepravá malá jaskyňa vytvorená zvetraním. V skalnom masíve s početnými sopečnými bombami a puklinami vznikla mechanickým zvetrávaním nepravá jaskyňa Abčiná. Podľa povesti si do nej Jánošík ukrýval svoje poklady spúšťajúc sa do jaskyne zhora po lane. Nachádza sa približne 5 km od obce Hrochoť.
diskusia (0)
|
Kamenistý potok
Kamenistý potok, Hronec (56 km SZ)
Potok preteká malebnou 25 km dlhou Kamenistou dolinou. Dolinou kedysi viedla lesná železnička. Chráneným areálom je horný tok - meandre v dĺžke 2,5 km. V polovici doliny sa nachádza vodná nádrž Hronček. Predstavuje zachovalý pôvodný systém na splavovanie dreva. Prístupný je tunelom točitých schodov z hrádze nádrže. Hlavne od Sihly v smere toku potoka patrí k najpokojnejším a najpríjemnejším cyklotúram regiónu, vhodným pre rekreačných cyklistov. Prístup bicyklami je od obce Sihla alebo od obce Hronec.
diskusia (0)
|
Mičínske travertíny
Mičínske travertíny, Zolná (57 km SZ)
Ide miniatúrne terasy a jazierka s drobnými vodopádikmi, ktoré vytvárajú usadené horniny. Prístup je autom a biyklom po asfaltovej ceste Zolná B. Bystrica.
diskusia (0)
|
|
