NA ZAČIATOK
|
Zvonica
Zvonica, Poprad (do 2 km)
Vedľa kostola na Námestí sv. Egídia je zvonica s peknou renesančnou atikou. Podľa záznamov v mestskej knihe ju postavil majster Ulrych z Kežmarku a ukončená bola v roku 1592.
V 17. storočí niekoľkokrát vyhorela a bola znovu obnovená. Zvonica mala pôvodne sgrafitovú výzdobu a vo výklenkoch apoštolov a prorokov. Ich stav bol už však taký zlý, že sa pri reštaurácii roku 1958 už nedalo nič zachrániť.
Blízko zvonice stojí pieskovcový stĺp s barokovou sochou Immaculaty z roku 1728.
diskusia (0)
|
Pieskovcový stĺp
Pieskovcový stĺp, Poprad (do 2 km)
Blízko zvonice na Námestí sv. Egídia stojí pieskovcový stĺp s barokovou sochou Immaculaty z roku 1728.
diskusia (0)
|
Zvonica
Zvonica, Spišská Sobota (4 km SV)
Vedľa kostola sv. Juraja stojí renesančná zvonica z roku 1598. Dole je zachovaný portál s renesančnou rímsou.
V blízkosti zvonice stojí pieskovcový stĺp s barokovou sochou Immaculaty.
diskusia (0)
|
Zvonica
Zvonica, Matejovce (5 km SV)
Významnou pamiatkou na Matejovskom námestí je renesančná zvonica zo 17. storočia. Roku 1728 bola renovovovaná a začiatkom 19. storočia dostala klasicistickú úpravu. V tejto dobe bola nahradená jej atiková výzdoba trojuholníkovým nadstavcom. V zvonici je gotický zvon.
diskusia (0)
|
Mestské opevnenie
Mestské opevnenie, Kežmarok (17 km SV)
Presný čas vzniku mestského opevnenia stredovekého Kežmarku nepoznáme. Predpoklady pre opevnenie vznikli už v podstate výberom lokality. Chránili ju vodné toky - Poprad a Ľubický potok. Mesto bolo pravdepodobne opevnené približne začiatkom 14. storočia. Prvá písomná zmienka o mestských hradbách je z roku 1368.
Mestské hradby ohraničovali celý pôdorys historického stredovekého mesta o rozlohe vyše dvadsať hektárov. Boli dlhé asi dva kilometre a ich pôdorys mal približne trojuholníkový tvar.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Lýceum
Lýceum, Kežmarok (17 km SV)
Budova pochádza z rokov 1774 - 1776. Je v nej umiestnená knižnica, ktorá patrí medzi najbohatšie školské historické knižnice v strednej Európe. Má 150 tisíc zväzkov zo všetkých odborov.
diskusia (0)
|
Radnica
Radnica, Kežmarok (17 km SV)
Prvá kežmarská radnica stála na mieste Starého trhu. Po požiari mesta v roku 1433 sa vybudovalo nové centrum na súčasnom mieste. V roku 1461 postavil Juraj zo Spišskej Soboty novú radnicu v gotickom slohu. Po požiari v rokoch 1541 - 1555 dostala renesančnú podobu a po roku 1779, kedy opäť vyhorela bola prestavaná v klasicistickom slohu. Dnešnú podobu dostala po poslednom požiari v roku 1922, kedy sa nadstavalo druhé poschodie.
Návštevné hodiny:
Radnica je voľne prístupná na Hlavnom námestí počas úradných hodín mestského úradu - nie je v nej zriadené žiadne múzeum.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Zvonica
Zvonica, Kežmarok (17 km SV)
Stojí v blízkosti kostola a bola dostavaná v roku 1591 v renesančnom slohu. Najstarší zvon pochádza z roku 1525 a predtým sa pravdepodovne nachádzal vo veži kostola.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Reduta
Reduta, Kežmarok (17 km SV)
Na mieste dnešnej reduty kedysi stála strážna veža, ktorá bola neskôr prestavaná na renesančný dom. V rokoch 1705 - 1707 bola v budove kníhtlačiareň Mateja Glasera - Vitriariho, v ktorej vychádzali knihy v slovenčine, nemčine, maďarčine a latinčine.
Návštevné hodiny:
Reduta je voľne prístupná - nie je v nej zriadené žiadne múzeum.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Starý trh
Starý trh, Kežmarok (17 km SV)
Starý trh sa považuje za jednu z najstarších kežmarských ulíc - základy väčšiny domov pochádzajú z 13. storočia a vo viacerých sa nachádzajú náznaky tzv. vežových domov.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Pomník partizána
Štrbské pleso (24 km Z)
Na západnom brehu Štrbského plesa stojí pomník partizána, kde sú pochovaní kpt. Morávka a kpt. Rašo, ktorí padli počas SNP v boji s hitlerovskými vojakmi.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Obchodný dom
Obchodný dom, Levoča (28 km V)
Spolu so zlatníckymi dielňami bol časťou komplexu budov v parku. Pôvodne tu bola škola, o čom svedčí erb oproti kostolu. V roku 1588 ju prebudovali na školu vyššieho typu. Nachádzala sa tu tiež mestská zbrojnica. Budovy boli spojené v jeden celok v rokoch 1587 - 1588. Po prestavbe v rokoch 1810 a 1858 - 1862 slúžila ako reálne gymnázium, kasíno, cukráreň, reštaurácia i byty. Dnes, opäť zreštaurovaná, slúži administratívnym účelom.
diskusia (0)
|
Zvonica v Levoči
Levoča (28 km V)
Samostatná hranolová poschodová stavba s priechodom pripojená k radnici. Začiatok stavby je datovaný rokom 1656, postavená je v štýle talianskej renesancie. Zvonica mala pôvodne renesančnú štýlovú atiku, ktorú pri barokizácii nahradili kupolovou strechou. Roku 1824 dostala strecha dnešný ihlancový tvar. Zvony z kostolnej veže boli presunuté do zvonice roku l661. Hodiny sem boli premiestnené taktiež z kostolnej veže. Údajne sú to prvé vežové hodiny na území bývalého Uhorska.
diskusia (0)
|
Levočská radnica 
Levoča (28 km V)
Radnica je situovaná uprostred hlavného námestia Majstra Pavla. Pôvodne, popri úradným a reprezentačným účelom, jej prízemie slúžilo aj ako tržnica. Zo staršej gotickej stavby sa zachovali iba fragmenty múrov v južnej časti radnice. Gotická budova bola zničená r. 1550 pri veľkom požiari, kedy zhorel i mestský archív. Stavba súčasnej renesančnej radnice bola dokončená r. 1615. Radnica prešla úpravou v rokoch 1893-1895, kedy bolo pozmenené zastrešenie objektu vysokými manzardami so štítmi v duchu nemeckej renesancie.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Hradobné opevnenie
Hradobné opevnenie, Levoča (28 km V)
Hradobné opevnenie - obkolesuje celé historické jadro mesta v dĺžke takmer 2,5 km. Pozostáva z dvoch častí. Prvé pásmo je nižšie a z vonkajšej strany prilieha k hradobnej priekope, ktorá sa v minulosti v prípade potreby napúšťala vodou. Druhé pásmo dosahuje výšku až 8 metrov. Medzi nimi je voľný priestor nazývaný Zvinger. Počiatky hradieb siahajú do 13. storočia. Súčasťou hradieb boli aj bašty a veže. Hlavný vstup do centra bol cez Košickú bránu.
diskusia (0)
|
Mariánska púť
Mariánska púť, Levoča (28 km V)
Dominantu Levoče tvorí strmý kopec s neogotickým kostolom Mariánska hora. Je to jedno z najstarších a najvýznamnejších pútnických miest na Slovensku, kde sa každoročne začiatkom júla konajú pravidelné púte na Mariánsku horu. Predpokladá sa, že kaplnka na Mariánskej hore bola výrazom vďaky Spišiakov za ich záchranu na tomto mieste počas tatárskeho pádu v rokoch 1241-1242.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
|
