NA ZAČIATOK
|
|
BIATLON
|
Nedeľa 22.Február 2009 12:27
|
Anastasia Kuzminová vyrovnala slovenské historické maximum
Slovenská výprava sa bude z majstrovstiev sveta v biatlone vracať s medailou. Zaslúžila sa o to 24-ročná (nar. 28. augusta 1984) rodáčka z ruského Ťumenu Anastasia Kuzminová, ktorá v záverečnej ženskej disciplíne svetového šampionátu - pretekoch s hromadným štartom na 12,5 km skončila druhá a vybojovala striebro.
Je to neuveriteľné, stále nemôžem uveriť, že mám medailu, tešila sa v rozhovore pre Slovenský rozhlas krátko po skončení pretekov Anastasia Kuzminová a pokračovala: Nechápem, ako sa to stalo. Samozrejme, veľký podiel na tom má moja dobrá streľba a aj lyže mi dnes išli výborne. Už mi je v Kórei dlho a cítim únavu. Veď dnes som absolvovala už šieste preteky na šampionáte. Ale konečne sa dostavila forma, na ktorú som čakala od začiatku majstrovstiev sveta. Slovenská biatlonistka nastúpila s čiernou stužkou na svojom štartovom čísle ako symbolom štátneho smútku Slovenskej republiky za dvanásť obetí tragickej dopravnej nehody pri horehronskej obci Polomka. Medailu venujem obetiam sobotňajšej tragédie a tým, ktorí teraz v nemocniciach bojujú o život. Na Slovensku je dnes smútočný deň, ale pre náš biatlonový tím je táto nedeľa šťastná, poznamenala Kuzminová.
V juniorskom veku patrila Nasťa, ako ju všetci v družstve volajú, medzi hviezdy svetového biatlonu. Od roku 2002, kedy v talianskom stredisku Ridnaun-Val Ridanna na MSJ bola ešte pod dievčenským menom Šipulinová členkou striebornej ruskej štafety, do roku 2005, kedy v juniorskej kategórii končila, nazbierala z juniorských svetových šampionátov sedem vzácnych kovov, z toho dva zlaté. V pretekoch jednotlivkýň bola dvakrát vicemajsterkou sveta - v roku 2003 v poľskom Koscielisku skončila strieborná vo vytrvalostných a stíhacích pretekoch.
V roku 2006 sa na sústredení na rakúskom ľadovci Dachstein zoznámila s Danielom Kuzminom. Ten už dávnejšie býva na Slovensku v Banskej Bystrici. Pôvodom Rus so slovenským občianstvom reprezentuje Izrael v behu na lyžiach, v týchto dňoch je na majstrovstvách sveta lyžiarov - klasikov v českom Liberci.
O rok neskôr sa už Šipulinová volala Kuzminová a v tom istom roku sa stala mamičkou syna Jeliseja. Biatlon však nechcela hodiť za hlavu. V lete 2008 ponúkla svoje služby Slovenskému zväzu biatlonu. Začal sa zdĺhavý proces vybavovania slovenského občianstva a pridelenia pasu. Medzinárodná biatlonová únia (IBU) vďaka výbornej práci diplomacie Slovenského zväzu biatlonu už pred sezónou schválila jej štart v drese Slovenska. Oveľa dlhšie čakala sympatická Ruska na pečiatku od slovenských úradov, aby si v kolónke štátna príslušnosť mohla napísať skratku SVK.
Nestihla ani začiatok sezóny. Keďže mala dlhší výpadok, musela začínať v druhej lige - IBU Cup-e. Hneď v prvom štarte si vybojovala právo štartu vo Svetovom pohári. Absolvovala však na konci decembra iba jediné preteky a ochorela. Ako sama vtedy povedala, prvýkrát v živote užívala antibiotiká. V januári sa jej chrípkové ochorenie vrátilo a namiesto záverečnej prípravy na majstrovstvá sveta opäť len polihovala a brala lieky. Do Pjongčangu na svoj prvý seniorský šampionát letela s malou dušičkou. Dokázala však, že to s puškou a na bežkách stále vie. V prvých pretekoch - šprinte na 7,5 km skončila siedma, potom prišlo 17. miesto v stíhacích pretekoch na 10 km a 29. priečka vo vytrvalostných pretekoch na 15 km. Vďaka týmto výsledkom si vybojovala právo štartovať v pretekoch s hromadným štartom, ktoré sú určené iba pre 30 najlepších biatlonistiek - 15 zo SP a 15 podľa výsledkov na MS. Bič tak plieskal na konci. Vo svojom poslednom vystúpení si sebavedomým výkonom siahla na striebro. V ruskom drese nikdy neprenikla do desiatky najlepších v pretekoch, ktorých výsledky sa započítavajú do celkovej klasifikácie SP, v slovenskom sa jej to podarilo už dvakrát. Usmievavá, 180 cm vysoká a 70 kg vážiaca a tak trochu hanblivým dojmom pôsobiaca teraz už Banskobystričanka sa hneď na prvý pokus postarala o vyrovnanie slovenského historického maxima na MS. Pred ňou sa na stupne víťazov dostala iba Martina Halinárová, ktorá na MS 1999 vo fínskom Kontiolahti skončila druhá v stíhacích pretekoch.
Vo Svetovom pohári je napriek tomu, že doňho naskočila až v závere 3. kola, už na 32. mieste a ak bude pokračovať vo výkonoch z Pjongčangu aj v ostávajúcich troch kolách, môže ísť veľmi vysoko. Zdá sa, že v slovenskom ženskom biatlone sa vďaka Ruske Anastasii Kuzminovej opäť začína blýskať na lepšie časy.
zs;aa
.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
