NA ZAČIATOK
|
Kalvária
Kalvária, Banská Štiavnica (do 2 km)
Komplex sakrálnych stavieb umiestnených na niekdajšom Ostrom vrchu, ktorý je údajne poslednou vyhasnutou sopkou v tomto horstve. Pôvodne tu stála protiturecká strážna veža - vartovka. Stavba je citlivo umiestnená do prírodného prostredia a tvorí jedinečnú ukážku súladu prírody a ľudského umu.
Magistrát Banskej Štiavnice 22.mája 1744 požiadal cirkevnú vrchnosť o dovolenie vybudovať kalváriu podľa predložených plánov a o súhlas prijatia patronátu mestom. V tom čase bol ostrihomským arcibiskupom (sídliacim v Trnave) Imrich Esterházy (1725-1745). Arcibiskup prijal plán a 13.augusta 1744 prišlo aj cirkevné schválenie.
Základný kameň bol slávnostne požehnaný za prítomnosti veľkého počtu veriacich a kňazstva na sviatok Povýšenia sv.Kríža -14.9.1744. Prvou stavbou bol "Horný kostol". Celý projekt P.Františka Pergera - kostoly, kaplnky - realizoval sa pod jeho priamym vedením. Pracovali tu miestni murári, tesári, kamenári, ale aj drevorezbári, maliari a ďalší odborníci.
Skôr, ako sa práce dohotovili, začali púte na banskoštiavnickú kalváriu. 14.9.1745 bol požehnaný Horný kostol a v ňom bola prvá svätá omša, na ktorú prišla procesia z mesta so zástavami. Z poverenia generálneho vikára, biskupa Michala Frivaisa posviacku vykonal a sv.omšu slúžil banskoštiavnický superior P.jezuitov Filip Pez. Slovenskú kázeň povedal Michal Hučekovič, farár z Chrenovca a nemecky kázal Juraj J.Herczeg, farár z Handlovej.
V roku 1746 bola dohotovená kaplnka Božieho hrobu a Dolný kostol. Po nasledujúce roky, hoci sa neustále pracovalo na stavbe a zariadení kostolov a kaplniek, prichádzali pútnici 14. sepetembra a to nielen zo Štiavnice, ale aj z bližšieho okolia. Na sviatok Najsvätejšej Trojice roku 1751 prišli na Kalváriu, aj vzácni hostia, medzi nimi aj cisár František Lotrinský.
Kalvária bola vybudovaná a kostoly a kaplnky zariadené za necelých sedem rokov, ako prejav vďačnosti Bohu. Slávnostná posviacka celej kalvárie konala sa 13. septembra 1751. Zarachotili mažiare a zo zámku v meste ozvali sa delové salvy. Hudba baníkov hrala cirkevné piesne a ľud spieval a modlil sa. Na slávnostnej sv. omši slovenskz káyal Pavol Zermergh, farár zo Slovenskej Lupče, nemeckú kázeň povedal jezuitský páter P. František Perger.
Náklady na kalváriu dosiahli 25 899 zlatých. Ale tento obnos nezahrňoval práce obetavých veriacich, ktorí ochotne a zdarma pracovali na tomto diele.
V roku 1894 boli niektoré kaplnky opravované a obnovené architektom Viliamom Groszmannom a rezbárom J. Krausem z Banskej Štiavnice. Pri prechode frontu v roku 1945 boli spôsobené škody na kalvárii. Po roku 1948 boli púte štátom "regulované" a obmedzované. Skupiny veriacich prichádzali aj napriek tomu aj mimo pútnických dní, aby tu v Božej prírode čerpali silu, meditovali, modlili sa a tak upevňovali svoju vieru i nádej.
Najrozsiahlejšie udržovacie, obnovovacie a čiastočne aj reštaurátorské práce boli urobené v rokoch 1976 - 1983, keď správcom farnosti bol P. Karol Benovic, SVD. Tri dolné kaplnky boli postupne premiestnené vyššie, do areálu kalvárie (kvôli zástavbe) a začalo sa s reštaurátoskými prácami. Vlhkosť, sneh, slnko i dažde pôsobia a miestami sa silne prejavuje aj "staroba".
Celý komplex pozostáva z 23 objektov, ktoré predstavujú skutočnú galériu výtvarných diel s liturgickým programom zastavení krížovej cesty. Nástenné maľby v interiéroch sa pripisujú Antonovi Schmidtovi, basnkoštiavnickému maliarovi rakúskeho pôvodu. Z vrcholu je nádherný kruhový výhľad na mesto a široké okolie.
Oficiálna stránka: kalvaria.home.sk/
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
