NA ZAČIATOK
|
Ako jediný podnik na Slovensku Blindfriendly
Ako jediný podnik na Slovensku sa môže kaviareň-čajovňa-cukráreň Aura v bratislavskej Mlynskej doline pochváliť
titulom "blind friendly." Je teda "priateľská k nevidiacim," čo v prípade tejto obľúbenej študentskej kaviarne znamená, že má okrem bežných nápojových lístkov aj špeciálne pre nevidiacich. Autor myšlienky blind friendly podnikov
Miroslav Drobný v rozhovore pre agentúru SITA prezradil, že nápad s nápojovým lístkom v breilovom písme prišiel, keď po roku ukončili projekt blindfriendly.sk zameraný
na sprístupnenie webových stránok pre nevidiacich a slabozrakých. "Pýtal som sa pána Mamojku: Dobre, tak stránky sú prístupné a nemáte problém, keď idete
niekde do podniku, že tam nemáte nápojový lístok alebo nejaké iné problémy?
Tak nás napadlo, či by nemohli byť blind friendly aj podniky a inštitúcie, úrady - všetko, kam nevidiaci chodia," spomína Drobný na vznik myšlienky "blind friendly podnikov." Ako prezident občianskeho združenia eSlovensko pracuje v oblasti
búrania bariér už dlhšie - za projekt blindfriendly.sk dostalo združenie ocenenie počas galavečera Slovensko bez bariér.
Pri premieňaní Aury na blind friendly podnik sa Drobný radil s predsedom Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska Branislavom Mamojkom. "Začali sme uvažovať, čo by taký podnik, úrad, mestský úrad, mal mať, aby bol
priateľský k nevidiacim. Prišli sme k niekoľkým zásadám. Prvou sú nápojové lístky. Tie sú niekedy nevhodné pre slabozrakých, lebo sú tam príliš malé písmenká, takže je dobré mať okrem normálneho nápojového lístka aj jeden pre
slabozrakých, kde by boli texty väčšie. My sme to zatiaľ riešili tak, že to dôležité je veľkými písmenami a menej podstatné veci menším - to ale nestačí.
Okrem toho, keď je úplne nevidiaci, potrebuje tento - v breilovom písme," vysvetľuje. Prepis bežného nápojového lístka do breilovho písma, ale nie je jednoduchá záležitosť. "Nápojový lístok ako je náš, ktorý má cez dvadsať
stránok, by mal v breilovom písme asi päťnásobok, preto sme vybrali len to najzaujímavejšie," spresnil.
Auru denne navštevujú nevidiaci vysokoškolskí študenti, ktorí bývajú na internátoch v Mlynskej doline. Podľa Drobného ide o špecifickú skupinu nevidiacich, ktorí sú integrovaní s vidiacimi - spolu študujú a bývajú. "Keď prídu, tak väčšinou nevidiaci a vidiaci, ktorý mu vie poradiť, prečítať, ale
aj tak väčšinou vidíme, že vidiaci mu povie len časť a on si potom prečíta podrobnejšie informácie. Potom sú aj prípady, že prídu len nevidiaci, ktorí by si bez tohto nápojového lístka neporadili," opisuje klientelu. Okrem nápojového
lístka v breilovom písme, ale v praxi odhalili aj ďalšie odmienky, ktoré musí podnik priateľský k nevidiacim spĺňať, ako napríklad disponovať miestom pre vodiaceho psa a zjednodušiť nevidiacim hľadanie miesta na sedenie, čo
vyriešili tým, že pre nich vyhradili miesto najbližšie ku dverám. "Keď prídu, tak sa ich tam snažíme usádzať, aby si na to zvykli. V prípade, že sa mení vnútorné usporiadanie, ktoré si oni zapamätajú, robí to problém, ale keď sa vyberie
miesto, ktoré je dlhší čas relatívne stabilné, tak je to výhodné," hovorí a dodáva, že sa snažili splniť, čo najviac podmienok pre bezbariérový podnik - nemajú prah, dvere sú väčšie a aj pri výzdobe dbali napríklad na to, aby visiace
veci neboli príliš nízko a nezavadzali. Napriek tomu, ale priznáva, že by sa dalo ísť oveľa ďalej, prípadne vypracovať kompletnú metodiku, ako by mal vyzerať podnik alebo úrad, aby spĺňal podmienky blind friendly. Nápad aj ďalej konzultuje s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska a podľa jeho slov uvažujú o projekte, ktorý by pokryl celé Slovensko a pomohol by pri budovaní ďalších blind friendly podnikov po celej krajine.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
