NA ZAČIATOK
|
Blažek je čerstvý dedko, Iľanovská a Jánošíková trénujú deti
Kongresová hala Doprastavu v Bratislave patrila v sobotu večer stretnutiu bývalých československých olympionikov so slovenskými koreňmi - účastníkov ZOH 1992 v Albertville a OH 1992 v Barcelone. Dvadsaťpäťku športovcov, ktorí sa po roku 1993 roztratili po celej republike, do dejiska oživených spomienok v úlohe uvítacieho výboru usmerňovali olympijský víťaz v cyklistickom šprinte z OH 1976 v Montreale Anton Tkáč a kapitán strieborných československých hokejistov zo ZOH 1984 v Sarajeve Dárius Rusnák. Inými slovami povedané: prezident Slovenskej asociácie olympionikov (SAO) a jeho podpredseda.
Práve členovia tohto spolku stáli v roku 2001 pri zrode myšlienky z času na čas pripraviť spomienkový večer pre bývalých olympionikov zo Slovenska, resp. účastníkov OH a ZOH, ktorí v čase svojho olympijského pôsobenia obliekali dresy slovenských klubov.
Sme veľmi radi, že ste prijali naše pozvanie a prišli ste si s nami zaspomínať na chvíle, keď sme boli krásni a mladí. Teraz sme už iba krásni, prihovoril sa Anton Tkáč dvadsiatke barcelonských (zo 71 Slovákov) a pätici (zo 14 Slovákov) albertvillských olympionikov. Využite túto šancu a v spomienkach sa vráťte do čias, keď ste pod piatimi kruhmi bojovali za farby našej krajiny, pokračoval víťaz OH 1976 a trojnásobný sveta v dráhovej cyklistike.
Je to veľmi pekná tradícia, ktorú treba naďalej živiť, skonštatovala bývalá československá džudistka Miroslava Jánošíková, ktorá v Barcelone v hmotnosti do 61 kg obsadila 9. miesto. Som rada, že aspoň Slovenský olympijský výbor si na nás spomenie a aj takouto formou sa nám poďakuje za to, že sme túto krajinu reprezentovali na olympiáde. Hoci som dnes s mojimi deťmi bola celý deň na turnaji v Brne, kde som nie iba koučovala, ale aj rozhodovala, na toto stretnutie som sa veľmi tešila. Bola som tu iba dve hodiny a teraz utekám domov, aby som manželovi a deťom mohla ešte zahorúca porozprávať, ako tu bolo pekne. Som veľmi rada, že som to dnes všetko stihla. Teším sa, že som sa po dlhých rokoch mohla stretnúť s kamarátmi z barcelonskej olympiády, sypala zo seba impulzívna trénerka malých džudistov v bratislavskom Sokole, ktorý aj ona dlhé roky na tatami reprezentovala.
Neviem, či v tejto spoločnosti bývalých olympionikov je už niekto dedkom, ale ja od tohto pondelka ním už som, neskrýval hrdosť v hlase rodák zo Zelenča pri Trnave a bývalý výborný československý chodec, majster Európy z roku 1990 na 20 km Pavol Blažek. Dcéra Zuzana ma ním urobila. Takže teraz si zvykám na novú pozíciu v mojom živote, dodal s typickým plachým úsmevom bývalý výborný chodec, ktorý v Barcelone skončil na 29. mieste v pretekoch na 50 km. Je to pravda, že tá naša chodecká dynastia sa nejako zasekla na pol ceste, ale čo sa dá robiť, taký je už život, reagoval Blažek na fakt, že dcéra Zuzana, ktorá patrila k veľkým talentom slovenskej chôdze, dala prednosť materským povinnostiam pred športovou kariérou. Športový život na klinec zavesil aj jeho syn, ktorý bol tiež nádejným chodcom. Blažekov dlhoročný súputník z chodeckej skupiny Dukly Banská Bystrica Roman Mrázek (piaty v chôdzi na 50 km na OH 1992) prišiel na stretnutie zo Vsetína, kde pracuje ako stavebný technik. Po odchode z Dukly som sa musel niečím živiť a tak som si dokončil strednú školu a je zo mňa stavbár, vysvetlil večne svetlovlasý chodec, ktorého pozvanie do Bratislavy veľmi milo prekvapilo.
Pôsobím na Základnej škole v Štrbe, kde máme aj športové triedy so zameraním na bežecké lyžovanie. Sama som vyšla z tejto liahne, preto som rada, že svoje skúsenosti teraz môžem odovzdávať mladým talentom, vysvetlila Ľubomíra Iľanovská - Balážová, bývalá úspešná bežkyňa na lyžiach. Pri spomienke na olympiádu v Albertville sa v mysli vrátim predovšetkým k našej štafete. To bol môj najemociálnejší zážitok. Samozrejme, že potešili aj výsledky z individuálnych pretekov, ale štafeta je o niečom inom, najmä o veľkej súdržnosti a živení nádejí na dobrý výsledok až do úplného konca. Nakoniec sme skončili na 6. mieste, iba šesť sekúnd nás delilo od olympijského bronzu. Tak sa nedivte, že aj teraz tu celý večer opäť lyžujeme a spomínane na všetko krásne, čo sme spolu pri športe prežili, dodala 40-ročná rodáčka zo
sz;bg
.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
