NA ZAČIATOK
|
Bratislavský hrad
 Bratislavský hrad, Bratislava (2 km SV)
Bratislavský hrad patrí medzi najvýznamnejšiu dominantu Bratislavy. Nachádzajú sa tu reprezentačné priestory Národnej rady Slovenskej republiky, vlády SR a expozície Slovenského národného múzea.
Hradný areál je sprístupnený:
od 1.4. do 30.9. - 9:00 až 20:00
od 1.10. do 31.3. - 9:00 až 18:00
Národná kultúrna pamiatka. Najstaršie osídlenie hradnej vyvýšeniny je datované do eneolitu. Intenzívne osídlenie hradného vrchu je doložené vo včasnej dobe dejinnej, keď bola na vyvýšenine situovaná s najväčšou pravdepodobnosťou akropola keltského oppida. Predveľkomoravské obdobie v bezprostrednej blízkosti územia Bratislavy vrcholí okolo polovice 9. storočia vybudovaním veľkomoravského hradiska na rozlohe 5,5 ha s mohutným valovým opevnením, postaveným s dreva a hliny. Na južnej strane vrcholu hradného kopca, odkryli pri úpravách menší dvojpriestorový jednopodlažný palác, obkolesený zrubovými príbytkami. Na východnom okraji skalného ostrohu bola odkrytá trojloďová kamenná bazilika, dosiaľ najväčšia zistená veľkomoravská stavba na Slovensku. Na základe archeologických nálezov možno predpokladať, že na bratislavskom hradnom kopci sa stavalo už v 10. storočí. Museli však uplynúť ešte približne tri storočia, kým na mieste starého hradiska vybudovali románsky hrad známy ako arpádovský. Jeho výslednú podobu, ktorú dostal v 13. storočí, ovplyvnil pomerne zložitý stavebný vývoj. Opevnenie zahŕňalo aj cirkevné objekty, ktoré sa nachádzali v hradnom areáli, až kým sa začiatkom 13. storočia rozhodnutím pápeža nepresťahovali do osady v podhradí. Podoba románskeho arpádovského hradu vydržala až do gotickej prestavby realizovanej za vlády uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského v prvej polovici 15. storočia. Okolo hradu postavili pevný kamenný múr a vysokú hranolovú vežu. Veža je jediným stavebným prvkom románskeho hradu, ktorý sa zachoval dodnes. Po mnohých mladších stavebných úpravách sa stala jadrom najväčších z hradných veží, ktorá neskôr dostala názov Korunná veža /v roku 1608 prichýlila uhorské korunovačné klenoty/. Ako jediná zo štvorice hradných veží nestojí na hradnom múre, ale má základy v zemi a vyčnieva z pôdorysu. Prešporský hrad sa na rozdiel od iných hradov nedostal do rúk šľachty, ale ako dôležitý strategický objekt zostal kráľovským majetkom. Bol sídlom župana. Žigmundova prestavba zahŕňala aj hradnú priekopu, ktorá bola technicky náročným dielom. Napriek tomu, že ju vybudovali na vrchole kopca, bola naplnená vodou. Západné krídlo, pretože stálo na najzraniteľnejšej strane hradného kopca, malo dôležitú obrannú funkciu. Jeho obvodový múr spevnili na dvojnásobok hrúbky a vďaka nej /7,5m/ bol najmohutnejším v Európe. Po bitke pri Moháči v roku 1526 a po páde Budína sa Prešporský hrad stal dôležitým strategickým bodom v obrane krajiny pred tureckým nebezpečenstvom. V roku 1552 keď cisárov úmysel zmodernizovať hrad podporil krajinský snem začala sa renesančná prestavba hradného areálu. Trvala 10 rokov a jej výsledkom bolo dobre opevnené a zároveň prepychové renesančné sídlo jedného z najmocnejších panovníkov v Európe. Novú prestavbu paláca odsúhlasil Uhorský snem v roku 1635 /Pálfyovská prestavba/. Hrad získal palatín Mikuláš Pálfy a pod jeho dohľadom hradný palác zvýšili o jedno poschodie a k pôvodným dvom vežiam pribudli ďalšie dve , ktoré tiež umiestnili na nárožie. Vďaka tomu silueta paláca získala svoju dodnes typickú štvorvežovú podobu. Poslednú etapu veľkých stavebných úprav Prešporského hradu realizovala Mária Terézia. Vzhľadom na priaznivejšie politické pomery 18. storočia, ktoré sa prakticky zaobišlo bez vojen, sa panovníčka snažila hrad zbaviť neaktuálnych funkcií vojenskej pevnosti. V hrade zvýraznila, zdokonalila alebo rozšírila jeho obytné funkcie v najprepychovejšej podobe. V roku 1765 bol tzv. tereziánsky hrad pripravený opäť slúžiť kráľovskému dvoru. Z pozoruhodností tohto obdobia treba spomenúť dômyselný hradný vodovod projektovaný J. W. Kempelenom. Keďže para ani elektrina ako energia v tom čase ešte neboli k dispozícii, voda sa potrubím vytláčala pomocou pumpy na konský pohon z úrovne Dunaja až hore na hrad, kde sa v suteréne pod hradným nádvorím zhromažďovala v novopostavenom rezervoári. Po roku 1780, keď hrad opustil miestodržiteľ Albert, dal Jozef II opustenému hradu podstatne menej reprezentatívnu funkciu. Starý i nový palác upravil pre potreby novozriadeného Generálneho seminára, kde sa mali vychovávať katolícky kňazi. Po smrti Jozefa II v roku 1790 sa výchova kňazov vrátila cirkvi a opäť sa o ňu starali jednotlivé uhorské biskupstvá. Po zrušení prešporského Generálneho seminára zostal hradný palác ešte niekoľko rokov v rukách cirkvi. V roku 1802 ho dostali do užívania vojaci, ale dlho sa tam nezdržali. V máji 1811 na hrade vypukol ničivý požiar, ktorý sa preniesol aj do ulíc v podhradí. S ruinami hradného paláca sa nič nedialo 150 rokov. Po druhej svetovej vojne sa hrad dočkal zmysluplnej obnovy, o ktorú sa zaslúžil popredný slovenský maliar Janko Alexy. Stavebná činnosť sa rozprúdila až potom, čo 5.júla 1955 schválili návrh na rekonštrukciu Bratislavského hradu. Najvýznamnejšia etapa jeho obnovy sa zavŕšila v roku 1968, keď sa ukončila rekonštrukcia hradného paláca.
Jednotlivé objekty hradu:
palác hradný (1.pol.13.st., gotika), nádvorie paláca, strážnica (18.st., barok), most hradný (18.st.), nádvorie čestné (18.st.), brána západná (18.st.), brána východná (18.st.), múr hradbový (17.st.), terasa juhozápadná (18.st.), budova vstupná, múr hradbový západný (15.st.), bašta severná (15.st.), kasárne (15.st.), bašta (1423-1430, gotika), budova hospodárska (18.st.), park, archeologická lokalita (stredovek), koniareň (18.st., barok), múr hradbový východný (15.st.), terasa dolná, terasa horná, plastika na stĺpe (18.st., barok), brána opevnenia žigmundova (gotika), priestor vstupný (15.st.), múr hradbový vonkajší južný (15.st.), múr hradbový vnútorný južný (15.st.), dom kastelána, priestor terasy južný, múr hradbový (17.st.), brána opevnenia (1674, barok), archeologická lokalita (stredovek, veľkomoravské obdobie), priestor terasy západný (18.st.), komunikácia ,múr hradbový juhozápadný (17.st.), brána opevnenia (1712, barok), múr hradbový západný (17.st.), múr hradbový severoz (17.st.), stavba (18.st., barok)
V okolí Svätý Jur, Hrad Devín; Hrad Biely Kameň; Jurské hradisko.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
