NA ZAČIATOK
|
Národná prírodná rezervácia Šúr
Národná prírodná rezervácia Šúr, Svätý Jur (19 km S)
Územie pri Svätom Jure na ploche 370 ha s výskytom vzácnej flóry a fauny v prostredí vzácneho komplexu barinato-slatinného jelšového lesa s rašeliniskom. Súčasťou je riedky dubovo-brestový les nazývaný Panónsky háj, v ktorom sa zachovala vzácna xerotermná vegetácia.
Len sedem lokalít Slovenska bolo zaradených do medzinárodného zoznamu významných mokradí - Ramsarskej konvencie a práve Šúr bol jednou z nich. Šúr je ojedinelým prírodným úkazom so zvláštnym spôsobom vzniku. Vznikol zhruba pred desaťtisíc rokmi, v mladších štvrtohorách, v priehlbni pozdĺž východných svahov Malých Karpát. Táto priehlbina vznikla tektonickou činnosťou a napĺňala sa vodou pritekajúcou z malokarpatských svahov a Dunaja. Vzniklo obrovské, no veľmi plytké jazero, ktoré sa napĺňalo nielen vodou, ale aj štrkom, pieskom a hlinou. V plytkej vode sa darilo rastlinám, ktoré postupne odumierali a usadzovali sa na dne. Tlením sa z nich vytvárala rašelina. Tak postupne vznikol šúr, nepriechodný močiar pokrytý stromami a iným rastlinstvom, v priebehu roka často zaliaty vodou. V tomto období siahal od Bratislavy po Modru a Bernolákovo. Močariny tvorili prirodzenú zásobáreň zveriny a vtáctva pre obyvateľov okolitých obcí. Zároveň tvorili aj rezervoár pitnej vody. Močariny boli prekážkou pre rozširovanie poľnohospodárskych plôch. Preto už v stredoveku sa usilovali o vysušovanie močiara. To sa však dialo v malom a šúru to podstatnejšie neublížilo.
V roku 1896 prekopali cez Šúr kanál, ktorý prispel k podstatnému zníženiu hladiny jeho vôd. Kanál sa však po čase zaniesol a voda stúpla na pôvodnú výšku. Už vtedy prírodovedci upozorňovali na mimoriadnu hodnotu jeho fauny i flóry. Napriek úsiliu o jeho záchranu vznikol v roku 1929 vládny projekt na úplnú likvidáciu Jurského šúra. Kvôli hospodárskej kríze bol pozastavený, ale už v rokoch 1941 - 1943 bol vykopaný ďalší kanál, ktorý odviedol vody z pritekajúcich potokov. Šúr takmer úplne vyschol. Začalo sa tu dariť požiarom. Až v roku 1952 sa ochranárom podarilo dosiahnuť, že rezervácia bola Vyhláškou Povereníctva školstva, vied a umení vyhlásená za chránené územie. Šúr si to skutočne zaslúžil. Veď v súčasnosti predstavuje najväčší zvyšok vysokokmenného barinato-slatinného lesa, pričom je pravdepodobne posledným a jediným pôvodným biotopom - životným priestorom jelšového lesa tohto typu v strednej Európe. Hodnotné sú aj zvyšky mokrých a rašelinových lúk po obvode jelšového lesa a teplomilné brestové dúbravy Panónskeho hája. Rastie tu niekoľko desiatok vzácnych, chránených a existenčne ohrozených rastlín. Odborníci tu zistili výskyt viacerých druhov živočíchov nových pre vedu: v roku 1972 pijavice - Batracobella slovaca, v roku 1991 vošky - Somaphis bratislavensis alebo novozistených pre územie Slovenska. Šúr je významným sídlom chránených druhov obojživelníkov a plazov a nemenej významným miestom pre hniezdenie ohrozených druhov vtákov. Každému obdivovateľovi krás prírody sa rozhodne oplatí ho navštíviť.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
