NA ZAČIATOK
|
Geologické faktory vážne ovplyvňujú životné prostredie
Správu o stave monitorovania geologických faktorov životného prostredia predloží na stredajšom rokovaní vlády rezort životného prostredia. Z pohľadu na hroziace havárie, negatívne javy a procesy sú v oblasti geologických faktorov životného prostredia najvýznamnejšie zosuvy, erózia, poklesy územia vplyvom presadania a iných objemových zmien, vplyv banskej činnosti, zemetrasenie, radónové riziko a povodne.
Pravidelné monitorovanie je finančne náročné, prípadné preventívne opatrenia by si však vyžiadali sumu vo výške až 21 284,5 miliónov korún.
Zosuvy významnou mierou negatívne ovplyvňujú životné prostredie na Slovensku, limitujú rozvoj niektorých oblastí a každoročne spôsobujú rozsiahle hospodárske škody. Eliminácia ich nepriaznivého vplyvu spočíva nielen v návrhoch sanácií havarijných stavov, ale aj v identifikácii území náchylných na zosúvanie, v pravidelnom pozorovaní pohybovej aktivity existujúcich zosuvov, v prehodnotení nebezpečných zosuvov z pohľadu účinnosti sanačných opatrení a v prognózovaní ich vývoja. Vznik a aktivizácia zosuvov je často aj sprievodným znakom výdatných zrážok, ako i rozvodnených vodných tokov počas povodní, ktorých výskyt je za posledné roky stále častejší.
Ako sa v správe uvádza, najväčšia pozornosť sa už dlhodobo sústreďuje na havarijné zosuvy Hornej Nitry, v Okoličnom, Finticiach a na sanovaný zosuv na Dolnej Mičinej. Najzávažnejšie nepriaznivé zmeny boli zaznamenané na lokalitách Veľká Čausa, Malá Čausa a Bojnice. Zosuvy na lokalite Okoličné, ktorá sa v roku 2000 nachádzala v kritickom stave, sa podľa výsledkov monitorovaní upokojili. Na viacerých územiach je trvalým problémom údržba monitorovacích objektov, ale aj sanačných opatrení, ktorých absencia môže viesť k obnoveniu pohybovej aktivity. Veľmi výrazné prejavy pohybovej aktivity boli minulý rok zaznamenané pri monitorovaní stability skalných zárezov. Najhorší stav bol preukázaný na lokalite Demjata a čiastočne aj na lokalite Banská Štiavnica.
Erózne procesy monitorovali na šiestich lokalitách pomocou leteckých meračských snímok, na ďalších dvoch meraním odnosu pôdy, obhliadkou lokalít a hodnotením zmeny krivky zemín vrchného pôdneho horizontu. Vlani boli práce zamerané na územia Osrblie, Dudince, školský pozemok Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a Varhaňovce. Na Slovensku je v dôsledku procesov fyzikálnej degradácie pôdy 1 302 000 hektárov pôd ohrozených procesmi pôdnej erózie. Súčasťou monitoringu bol aj vplyv ťažby na životné prostredie, pričom medzi najvážnejšie dôsledky patrí vytvorenie veľkých priestorov v podzemí aj na povrchu. S tým sú spojené sadanie a prepadávanie územia, vytváranie bezodtokových depresií a aktivizácia geodynamických javov. Ďalšími nepriaznivými dosahmi na životné prostredie sú odvodňovanie horninových komplexov, zníženie výdatnosti využívaných zdrojov, vytvorenie veľkých vyrúbaných priestorov, nahromadenie veľkého množstva zostatkových materiálov s obsahom kontaminantov na haldách a odkaliskách, kontaminácia povrchových a podzemných vôd. Značné nebezpečenstvo spôsobuje najmä zvetrávanie sulfidov, kedy dochádza k acidifikácii pôd a vôd.
Významnou súčasťou pozorovaní je sledovanie stability horninových masívov pod historickými objektmi. Vlani bola pozornosť zameraná na Spišský, Strečniansky, Oravský, Uhrovský a Lietavský hrad a kláštorný komplex Skalka pri Trenčíne. Na Plaveckom hrade, Pajštúnskom hrade a hrade v Čachticiach boli monitorovacie zariadenia inštalované v poslednom roku a vykonané počiatočné merania. Odborníci pravidelne sledujú aj kvalitu snehovej pokrývky. Z monitoringu 44 vzoriek snehu možno konštatovať, že z hľadiska obsahu organických látok sú tieto zastúpené v mnohých oblastiach v pomerne vysokých koncentráciách, z hľadiska celkového zaťaženia atmosféry v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi možno však hovoriť o nižšej záťaži s lokálnymi anomáliami. Pozorovateľské stanice vlani zaznamenali 1826 seizmických javov, teda najmä vzdialených a blízkych zemetrasení, ale tiež identifikovaných priemyselných explózií. Stanice lokalizovali osem zemetrasení s epicentrom na území Slovenska. Správa ministerstva životného prostredia obsahuje tiež výsledky monitoringov procesov zvetrávania, povodní, riečnych sedimentov, objemovo nestálych zemín či tektonických aktivít území.
an;zp
.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
