NA ZAČIATOK
|
Čas prázdnin
Prázdniny, zaslúžené, vytúžené, očakávané a ešte také i onaké pre žiakov, študentov i učiteľov sú tu zas. Na čo sa cez prázdniny najviac tešíš? Zvykla som sa opýtať pri záhadnom stretnutí s tými, ktorých poznám a bežne stretávam.
. Žiadne veľké plány ani približné návrhy nepadli v odpovediach. Najviac rezonovali odpovede – konečne nemusíme vstávať do školy, aspoň sa dobre vyspím, nemusím sa pripravovať na vyučovanie, teším sa na futbal s chlapcami, na opekačku a tí starší na dostatok voľného času, vzájomné stretnutia s konkrétnymi priateľmi, vycestovanie aj nejaký výlet a pod. Doprajme im teda, nech sú ich predstavy splnené a prázdninový program naplnený. Ak som použila výraz – doprajme, myslím tým všetci, ktorí prídu do styku s prázdninujúcimi deťmi, tí priamo zainteresovaní ešte viac, vytvorme im podmienky na využitie ich prirodzenej potreby pohybu, pohybu čo najviacej na vzduchu a v prírode. Len týždeň stačil na to, aby miesto, ktoré som najprv označila za cieľ vychádzok a hier detí z Fučíkovej ulice v Potučku sa zmenilo na nepoznanie. Chlapci v zápale futbalovej hry, pri ktorých som sa pristavila, zelený trávnik, bránky, všetko na jar vždy svojpomocne upravené a udržiavané. A neskôr – ani bránky, trávnik rozrytý koľajami, kaluže blata a navozené kmene stromov. A je po ihrisku, po nadšení.
A ja neverím, že by sa nenašiel spôsob zachovať rovnováhu, nesklamať deti a splniť pracovné úlohy. A ak pri vzájomných stretávkach človek začuje dnes veľmi populárne – dovi…, dopo…, dobrý…, nech nemyslí, že ste zle počuli, nemusí to byť ani prejav neúcty či nedostatku kultúry. Skôr si myslím, že to bude o dôvere a o akejsi vzájomnej sympatii a tiež o prázdninách.
Nech im k tomu okrem nás pomôže aj dobré počasie, letné slnko, pohoda a bezpečie na každom kroku.
M. Gazdičová
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
