NA ZAČIATOK
|
História slovenskej poľovníckej organizácie
Keď sa v roku 1934 obe organizácie ČSMJ a LOS-u spojili, na Slovensku poľovnícka organizácia prijala názov Zemský zväz loveckých, ochranných a kynologických spolkov (ZZLO a KS). Od roku 1938 až do roku 1961 sa vplyvom už spomínaných politicko-organizačných zmien postupne menili názory samostatných poľovníckych organizácií - po rozbití predmníchovskej republiky sa znížil nielen počet poľovníkov, tým aj počet spolkov, ale i rozloha poľovných pozemkov, členstvo v ČSMJ zaniklo a vznikol Zväz loveckých ochranných spolkov (ZLOS).
Po oslobodení 1945, keď od roku 1943 prakticky činnosť zanikla, v období charakterizovanom ako boj buržoázie za udržanie mocenských pozícií v poľovníctve, bol ZLOS po schválení dočasnej nútenej správy v marci 1947 rozpustený a po schválení nových stanov na Povereníctve vnútra na riadnom valnom zhromaždení v apríli 1947 na Sliači vo Vysokých Tatrách sa zvolili noví funkcionári ZLOS-u, ktorý vo februári 1948 opäť vstúpil do ČSMJ. Pričom sa ale zachovala jeho samostatnosť v rozhodovaní na Slovensku a vo všetkých ochranných spolkoch sa vytvorili akčné výbory, zabezpečujúce uvádzanie do života nového pokrokového veľkého ľudového zákona o poľovníctve – vo veľkom podporovaného štátom.
V marci 1949 sa konalo znova na Sliači prvé valné zhromaždenie poľovníckej organizácie, ktoré sa zaoberalo zmenou stanov pri prebiehajúcom procese zľudovenia poľovníctva a dohodla sa zmena názvu organizácie na Zväz poľovných ochranných spolkov na Slovensku (ZPOS), pričom sa zaviedla povinnosť každého člena odoberať povinne spolkový časopis a pre každého nového člena povinnosť podrobiť sa skúške z poľovníctva (to trvá až doteraz!).
V októbri 1950 pri príležitosti 30. výročia založenia slovenskej poľovníckej organizácie sa uskutočnilo na Štrbskom plese slávnostné valné zhromaždenie, kde sa stanovilo za prvoradú úlohu plnenie plánu dodávok diviny na verejné zásobovanie, ktorý predstavoval 50% z plánovaného odstrelu hlavných druhov poľovnej zveri a plnenie tejto úlohy sa pokladalo donedávna za otázku cti a meradla vzťahu k štátnemu zriadeniu.
Ďalšia zmena názvu organizácie sa dohodla na valnom zhromaždení v roku 1952 v Košiciach, keď sa ZPOS premenoval na Zväz poľovníckych ochranných združení na Slovensku (ZPOZ), kde padlo aj rozhodnutie vytvoriť aj krajské výbory ochranných združení a základnými organizačnými zložkami sa stali poľovnícke ochranné združenia (POZ), čo sa dosiahlo až v rokoch 1954 a 1955, najväčší význam pre rozvoj poľovníctva malo uznesenie Zboru povereníkov z 28. mája 1956, ktoré vytýčilo úlohy: zvyšovať stavy a odstrel hlavných druhov zveri, zrealizovať vydávanie nového časopisu, zabezpečiť, aby poľovnícku agendu na KNV a ONV vybavovali kvalifikovaní pracovníci ( absolventi lesníckych škôl ! ).
Až na VI. (mimoriadnom) zjazde ČSMS v apríli 1966 v Prahe nastali zmeny – zrušili sa jednoty poľovníckeho zväzu zriadené v roku 1961 a krajské výbory poľovníckeho zväzu zavedené do života začiatkom päťdesiatych rokov. Uznieslo sa, že základnými organizáciami ČSMS budú poľovnícke združenia (PZ) a ZO bez poľovného revíru, pričom sa vytvorili na OV, SV ČSPZ a UV ČSMS disciplinárne senáty ako orgány s rozhodujúcou právomocou v otázkach porušovania disciplíny členov zväzu, ktoré vyplývajú zo stanov a zakotvujú Disciplinárny poriadok zameraný na výchovné opatrenia.
Zákonom o federácii sa 12. 10. 1969 konal ďalší mimoriadny zjazd ČSMS, ktorým sa existencia a činnosť centralistického ústredného zväzu skončila a 13. 10. 1969 sa uskutočnil ustanovujúci zjazd Českého mysliveckého svazu (ČMS). Ten existuje dodnes.
Ustanovujúci zjazd Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ) sa konal ešte skôr v dňoch 21. a 22. júna 1969 v Bratislave. Tým padol asymetrický model poľovníctva, aj keď po dohode oboch zväzov ČMS a SPZ sa v roku 1970 utvoril spoločný koordinačný a poradný orgán Federálny výbor národných poľovníckych zväzov v ČSSR (FVNPZ), ktorého úlohou bolo (do rozpadu spoločného štátu) koordinovať spoločný postup oboch národných zväzov v zásadných poľovníckych otázkach s celoštátnym významom a zastupovať československé poľovníctvo v medzinárodných orgánoch a organizáciách.
Ľudové poľovníctvo, treba uznať, zaznamenalo veľký úspech. Len v roku 1949 sa zazverilo viac revírov ako počas trvania predmníchovskej republiky. Zo štátnych prostriedkov sa vybudovali a potrebnými zariadeniami vybavili komorovacie stanice poľovnej zveri – Šaľa, Modranka, Trebišov. Najvýznamnejšia bola zazverovacia akcia Východoslovenskej nížiny v rokoch 1957 – 60.
Vyvrcholením osvetovej činnosti bola Celoslovenská poľovnícka výstava v roku 1958 v Bratislave, kde okrem histórie poľovníctva, ukážok bohatstva našej flóry a fauny i hospodárskeho významu poľovníctva, sa vystavovala aj expozícia poľovníckych trofejí - udelenie zlatých medailí pre 10 jeleních, 16 srnčích a 19 diviačích trofejí svedčí, že v krátkom čase po značnom zdecimovaní raticovej zveri sa dosiahli hodnotné výsledky v chove a ochrane či selektívnom odstrele hlavnej poľovnej zveri po druhej svetovej vojne.
Aj v rokoch asymetrického modelu poľovníckej organizácie sa dosiahli v slovenskom poľovníctve hodnotné výsledky práce. Po povodňovej katastrofe sa uskutočnilo bezplatné zazverovanie revírov v okrese Komárno a Dunajská Streda – zo zdrojov PZ a štátu sa podarilo v krátkom čase obnoviť poľovné hospodárenie na južnom Slovensku a znova vytvoriť z neho najproduktívnejšiu oblasť malej poľovnej zveri.
V tomto období vyšiel nový zákon o poľovníctve ( č. 23/1962 Zb. ), ktorý vytváral podmienky na prechod budovania socialistického poľovníctva pri zmene výrobných vzťahov na dedine, hlavne socializácie poľno-( i leso)hospodárstva – na jednej strane dostatok potravy ( zvýšenie úživnosti lesného prostredia a agrosystémov ), na druhej strane zmena antropogénnych faktorov ( chemizácia, mechanizácia, industrializácia ) s cieľom udržať prírodnú rovnováhu ( homeostázu ).
V roku 1969 sa sekretariát ÚVS SPZ presťahoval do vlastných priestorov zrenovovanej investície na Ulici obrancov mieru č. 10, Domu poľovníkov v Bratislave, čo sa financovalo z mimoriadnych členských príspevkov, z darov PZ, z osobitnej žrebovacej akcie a aj z rozpočtových úspor zväzu, čím sa splnila dávna túžba slovenských poľovníkov – mať svoj vlastný stánok.
Od 1. januára 1968, ešte pred zánikom ČSMS, mohla slovenská poľovnícka organizácia obnoviť svoju činnosť na úseku chytania živej zveri, ktorá bola od roku 1961 centralizovaná – vytvorilo sa stredisko Nákup a výkup živej zveri, ktoré sa 1. januára 1970 pričlenilo ako nákladové stredisko k ÚV SPZ.
Roku 1969 sa zriadil Fond na rozvoj a zveľaďovanie poľovníctva ( FRaZP ), do ktoré PZ ročne pravidelne prispievajú – výška poplatku sa vypočítava z výmery poľovníckeho revíru a z akostných tried pre jednotlivé druhy poľovnej zveri. Smernice roku 1976 sa na jeho použitie vývojom čiastočne menili.
V období medzi I. (ustanovujúcim) a II. zjazdom SPZ ( 1973 ) sa zrealizovala dosiaľ najväčšia zazverovacia akcia - na základe zazverovacích projektov sa do vytypovaných revírov východného Slovenska vypustilo viac ako 28 000 jedincov malej zveri (zajac, bažant a jarabica) v hodnote do 1,8 milióna Kčs, kde finančné prostriedky sa získali z FRaZP SPZ. Len pre zaujímavosť, v súčasnosti by podobná akcia stála pravdepodobne radovo o jednu nulu viac, veď jeden kus živej malej zveri dnes stojí od 120,- do 250,- Sk, u zajaca poľného aj viac. Začiatkom sedemdesiatych rokov sa rozvinul poplatkový odstrel zveri zahraničnými hosťami, ktorý poskytoval ďalšie príjmy pre PZ a devízový prínos pre národné hospodárstvo.
V roku 1970 vznikla tzv. socialistická súťaž SPZ, ktorá sa spočiatku zameriavala len na produkciu diviny a živej zveri, dosahovanie medailových trofejí a potláčanie škodlivej zveri, neskôr sa postupne rozšírila na hlavné činnosti SPZ ( strelectvo, kynológiu, výrovanie atď. ).
V roku 1971 sa vypracovali smernice pre chovateľské prehliadky, ktoré sa odvtedy pravidelne každoročne poriadajú OV SPZ – aj tieto smernice sa v roku 1989 novelizovali. Podobný osud mal aj Disciplinárny poriadok vypracovaný v roku 1970, ktorý je základnou normou pri riešení disciplinárnych priestupkov. V tomto období (r. 1971) pri SPZ vznikol Klub sokoliarov ( SKS ).
V roku 1973 sa založil a schválil Klub chovateľov maďarských stavačov ako piaty klub chovateľov poľovných psov pri ÚV SPZ – mimo neho už existovali Kluby chovateľov farbiarov, duričov, poľovných teriérov a hrubosrstých stavačov.
V roku 1974 schválilo predsedníctvo ÚV SPZ smernice na vykonanie kontrolnej streľby členov SPZ (určitý predpoklad bezpečnosti pri manipulácii so strelnou zbraňou ), ba pre šikovnejších strelcov sa zaviedli výkonnostné triedy, k čomu ÚV SPZ podľa koncepcie výstavby a rekonštrukcie strelníc na Slovensku do roku 1985 poskytovalo odbornú pomoc a subvencie.
Mnohí terajší členovia SPZ z Topľanskej doliny si pamätajú na brigády pri odpracovaní na výstavbe pri Okresnej strelnici SPZ vo Sveržove ( okr. Bardejov ), ale aj na strelišti Pod hurkou v Giraltovciach, vybudovaného pod patronátom OV Zväzarmu začiatkom osemdesiatych rokov po zrušení strelnice v Parku mieru za ihriskom.
V roku 1980 v januári vstúpili do platnosti nové smernice na vyznamenanie Za zásluhy (významné) o rozvoj slovenského poľovníctva, neskôr v júli na nové vyznamenanie Zlatý kamzík.
V roku 1983 uznala Medzinárodná kynologická federácia ( FCI ) štandard slovenského hrubosrstého stavača, po slovenskom kopovy je to naše druhé národné plemeno. Od roku 1983 sa upravili smernice o doškoľovaní členov SPZ z 1980-eho roku, kde na doškoľovaní sa museli povinne zúčastniť všetci členovia SPZ so záverečným pohovorom z aktuálnych otázok politiky vedúcej strany, pričom odmietnutie účasti na doškoľovaní sa pokladalo za porušenie zväzovej disciplíny a stanov zväzu. Táto forma doškoľovania členov SPZ kvôli bezpečnosti (držanie strelnej zbrane), prevencia chorôb ( besnota, mor prasačí, aj vtáčí, atď. ) a rozvoj poľovníctva ( pracovná iniciatíva, angažovanosť plnenia úloh v poľnom a lesnom hospodárstve, ochrana životného prostredia a pod. ), ale aj z hľadiska výchovného pôsobenia na nepoľovnícku verejnosť, bola cenným zdrojom inšpirácie pri plnení úloh vo vlastnej poľovníckej činnosti, ktoré v dnešnej dobe pri oboznamovaní sa s novými zákonnými úpravami vo forme vyhlášok či iných nariadení vyšších orgánov štátu i zväzu absentujú.
Jozef Pantlikáš
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
