NA ZAČIATOK
|
Návraty - Dnes o slove korzo
Ako sme v 1. čísle Spravodajcu avizovali, v tejto kapitolke nášho Spravodajcu by sme sa chceli vracať k pojmom, ktoré síce ešte rezonujú v našom jazyku, ale z reálneho života už dávnejšie odišli. Možno iba načas, veď dejiny nás učia, že sa isté fakty opakujú, niekedy až s nepríjemnou presnosťou.
Dnes teda k nadpísanému slovu. Z nášho jazyka sa vytratilo pred 3 – 4 desiatkami rokov, aby sa vrátilo na obrazovku televízie Markíza ako názov populárnej spoločenskej relácie o pol štvrtej popoludní. V televíznom štúdiu Markízy sa pokúsili vytvoriť akúsi ilúziu korza, to skutočne je však za horami. Čo to vlastne korzo bolo ? Ľudia v mojom veku si určite pamätajú, že patrilo neodmysliteľne ku každému i menšiemu mestečku. Malo svoje presné miesto, rozsah i obsah. Napríklad to prešovské (zažili sme ho všetci, ktorí sme v Prešove študovali) sa začínalo zhruba pri hlavnom kostole a končilo pri internáte filozofickej fakulty (približne starý Prior). Prebiehalo len na jednej strane námestia, tej od stanice smerom do mesta vpravo.
Čo to vlastne bolo ? V podvečerných hodinách sa najmä mládež (študentov bolo v Prešove vždy dosť) 2 – 3 hodiny prechádzala po širokom chodníku (korze) v dvoch protiidúcich prúdoch. Vedľa seba mohli kráčať maximálne 3 – 4 ľudia. Bol to vlastne ľudský prúd, ktorým ste sa nechali unášať jedným smerom. Akýsi ľudský vlak, z ktorého sa nedalo vystúpiť ani robiť v ňom zmätky, mal totiž svoje prísne rytmické pravidlá i tempo, ktoré bolo treba dodržiavať. Tu hádzali po sebe očkom budúci zaľúbenci, tu sa nesmelý mládenec odvážil prihovoriť slečne, ktorá mu padla do oka a pozvať ju na nasledujúci večer do kina. Tu vznikala a prezentovala sa móda a treba povedať, že práve vďaka korzu vládla istá uniformita, ktorá sa dala ľahko a rýchlo odpozorovať.Tu žiarili do tmy výklady obchodov, ktoré boli pre mladých absolútne nezaujímavé, oveľa zaujímavejšie bolo prezerať si tú masu ľudí, ktorá sa vám valila oproti. A ak sa v nej našiel niekto zaujímavý, vedeli ste, že o pár minút ho ten živý prúd prinesie opäť pred váš zrak a vy budete môcť sledovať, či tá rodiaca sa sympatia bola vzájomná. Krásne časy ! Škoda, že sú preč. Mladí sa dnes nasťahovali do krčiem a kaviarní. To by ešte nebolo také zlé, keby v nich predebatúvali prečítané knihy či časopisy, svoje postrehy o filmoch, ktoré videli. Skutočnosť je však, žiaľ, iná. Mládež dnes konzumuje. Veď sme konzumná spoločnosť, tak čo sa divíme ? A čo Giraltovce ? Mali tiež svoje korzo ? Pýtala som sa na to Giraltovčanov, odpoveď bola záporná. Hoci sú Giraltovce mestom, predsa tu len vládli iné, skôr dedinské návyky. A tak miestom stretnutí mladých boli Serpentíny. Tu sa cez deň prechádzali rodinky s deťmi, tu si večer vyznávali lásku mladí zaľúbenci.
Ale to je už o inom, to je už iná kapitola.
A. Škurlová
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
