NA ZAČIATOK
|
Sprievodca svetom etikety
Aj von, aj dnu
Do neznámej chodby, brány, kaviarne, miestnosti vchádza muž ako prvý. Platí to aj pri odchode, pretože vchádza so svojou partnerkou v podstate do neznáma a muž má ženy chrániť. Veď nakoniec za dverami sa môže skrývať všeličo, nie?
Na ulici si partnerka vyberie sama stranu, po ktorej chce kráčať. Kedysi mohla ísť len po pravej strane muža. To sa aj dnes dodržiava pri oficiálnych a slávnostných príležitostiach. Na ulici platí, že muž kráča na strane väčšieho nebezpečenstva, napr. pri okraji chodníka. Každá žena nosí kabelku a kráča vedľa svojho partnera tak, aby ho neudierala. I tu však platia výnimky. Ak sme napr. v reštaurácii, odkladáme si kabáty do šatne a vidíme, že vnútri je „bežná“ situácia, teda nič nehrozí, púšťame dnu ako prvú partnerku. Ak mladšia zamestnankyňa púšťa ako prvého svojho šéfa, je to prejav úcty, nemusí ísť o servilnosť. Pánom možno odporučiť toto: ak nie ste si istí situáciou za dverami, vchádzajte ako prví, v opačnom prípade púšťajte ako prvé svoje spoločníčky.
Aj drobnosť poteší
Tou je poskytnutie pomoci partnerke pri vyzliekaní a obliekaní si kabáta. Je to výraz úcty k opačnému pohlaviu a našej dobrej výchovy. Ďalšou takou drobnosťou je poskytnutie ramena na exponovanejších úsekoch, napr. pri schádzaní dolu schodmi, pravda, ak sú dostatočne šikmé. Nebezpečné úseky na ulici (jama prikrytá doskami a pod.) ako prvý prechádza muž, a to nielen preto, aby svojej partnerke ukázal, kade má prejsť, ale aby súčasne vyskúšal bezpečnosť, v tomto prípade „pevnosť“ dosky.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
