NA ZAČIATOK
|
Začnime od seba
„Človek ničí prírodu a možno si ani neuvedomujeme, že tým škodí aj sebe Našťastie sa už o tomto probléme vie. Veľa sa o ňom píše, rozpráva. Vedia o tom aj Giraltovčania?“
To sa pýta Števka Digoňová z 9.A tr. v závere svojho článku „Človek – súčasť prírody“ v aprílovom čísle Spravodajcu. Predpokladám, Števka, že o tom vie každý, koho len trocha zaujímajú aktuálne otázky nášho života a našej Zeme. Lahodí oku aj duši pohľad do vyčistených, uprataných dvorov a záhrad. Tak to ma byť, opakuje sa to pravidelne na jar súčasne s prebúdzajúcou sa prírodou. Lenže príroda je za našim plotom, na konci ulice, pod lesom, pred čističkou, v Potučku, Na serpentínach, pri Radomke. Aj tieto miesta sú naše, slúžia všetkým, sú na území nášho chotára, navštevujeme ich , prechádzame okolo nich, sú cieľom prechádzok, hier detí, cieľom školských výletov, trasou ku studničke po vodu. Prešla som tieto miesta, preto budem konkrétna. Koniec Záhradnej ulice na tzv. Doline – rodiace sa smetisko, priestor pred čističkou, skládka s rôznorodým odpadom, aký na poriadnej skládke býva ostro kontrastuje s vyčisteným areálom v oplotenej čističke.
V Potučku som nebola pár rokov, ale na odporúčanie ľudí pri stretnutiach som sa ta vybrala. Podobný obraz, len na oveľa väčšej ploche a obsah ešte pestrejší. Chlapci, hrajúci futbal na peknom zelenom trávniku mi povedali, že vraj asi pred troma rokmi to bolo všetko vyčistené. Je to najnavštevovanejšie miesto v tejto lokalite a my sami si to tak znehodnotíme. Podobná situácia je aj na už zrušenej skládke Na serpentínach. Aj tam sa to kopí a pribúda. To podľa obyvateľov tam žijúcich. Pohľad na Radomku bo tiež otrasný. Ale ten obsah na konároch a koreňoch stromov nám zanechala jej zvýšená hladina a doniesla ktovie odkiaľ. Iste by ste ma vedeli doplniť a ďalšie podobne vyzerajúce miesta.
A čo ďalej? Stačí počkať kým to zarastie burinou, nechať to nepovšimnuté s konštatovaním, že smetiská sú všade? Je to tak, lemujúce cesty, kopia sa na odpočívadlách, zdobia koniec i začiatok dedín. Na Slovensku je to tak. Ale iste poznáte aj výnimky.
Nás má trápiť to naše. Nemalo by ostať len pri konštatovaní, predsa musí „ktosi napovedať aj tieto naše neduhy, hľadať spôsoby nápravy, to nám nemôže byť ľahostajné. Vypočula som si rôzne názory. Smetiská nie sú „dielom“ len tej ktorej ulice. Odpadky sa tu vyvážajú z rôznych kútov, aj na autách. Spomenuté boli aj kontajnery na jar a na jeseň, aspoň by zmiernili situáciu, aj výhovorky ľudí. Viac kontrolovať, stíhať, kedysi na tých miestach boli tabule označujúce zákaz. Nie je to všeliek, ale jedna z foriem ovplyvňujúcich aj vychovávajúcich našich občanov. Využívať vraj aj mestský rozhlas a poukazovať, konkretizovať. Záleží len na kompetentných čo a ako ďalej.
Celý apríl sa niesol v znamení ochrany prírody. V médiach besedy, upozornenia, vyhodnotenia, všetko v súvislosti s prírodou , jej znečisťovaním, vypaľovaním a následne požiarmi.
V jednu aprílovú sobotu sa končili slovami redaktorky: „Príroda nemá ústa ako my. Preto sa za ňu poďakujem ja.“
M. Gazdičová
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
