NA ZAČIATOK
|
Moskva nie je pripravená podpísať Kjótsky protokol
Rusko, ktorého podpis je zásadný pre Kjótsky protokol o globálnom otepľovaní, nie je pripravené ratifikovať dohodu z ekonomických dôvodov. Tento krok by podľa stredajšieho vyjadrenia expertov mohol pakt ohroziť a Moskvu by mohol stáť miliardy dolárov. Ruský premiér Michail Kasjanov na Summite Zeme, ktorý sa v Johannesburgu konal v septembri, uviedol, že Rusko bude ratifikovať protokol v blízkej budúcnosti.
Napriek tomu však Moskva, ktorá by mohla profitovať z dohody využitím klauzuly umožňujúcej predaj svojich emisných kvót, neurčila žiadne termíny pre vládu, ani parlament na podporu dokumentu.
Ratifikácia Ruskom je pritom zásadná pre uvedenie Kjótskeho protokolu do života po tom, ako Spojené štáty, ktoré patria k najväčším znečisťovateľom na svete, jeho podpis v roku 2001 odmietli. Politická otázka bola vyriešená, stále sme však nedoriešili ekonomickú stránku, uviedol námestník ministra pre prírodné zdroje Maxim Jakovenko pre agentúru Reuters. Podľa jeho slov časový rámec teraz závisí od toho, ako rýchlo bude vypracovaný ekonomický scenár. Keď bude schválený, vypracujeme sociálne a ekonomické dôsledky a budeme sa blížiť k ratifikácii, dodal Jakovenko, ktorý zároveň vedie Ruskú štátnu službu životného prostredia.
Experti a ekológovia hovoria, že kým nátlak na Rusko by mohol byť kontraproduktívny, ďalší odklad by mohol ohroziť dohodu už aj tak poškodenú politickým handlovaním a odmietnutím USA. Ak Rusko neratifikuje protokol v prvej polovici tohto roka, vyvolá to oveľa väčší skepticizmus, čo nie je dobré pre dôveryhodnosť alebo rozvoj trhu (v emisných kvótach), uviedol Frank Joshua z organizácie Natsource Tullett v Londýne. Odklad sťažuje situáciu krajinám, ktoré protokol podpísali, prijímať rozhodnutia týkajúce sa hlavného cieľa - zníženia emisií plynov spôsobujúcich globálne otepľovanie o 5,2 percenta pod úroveň z roku 1990 do obdobia 2008 až 2012.
Rusko je posledným zostávajúcim kľúčovým hráčom, ktorý podpísal, ale neratifikoval Kjótsky protokol, po Kanade, ktorá k nemu pristúpila minulý mesiac. Avšak kým kanadskí politici museli čeliť opozícii regionálnej a energetickej lobby, v Rusku neexistuje žiadna organizovaná opozícia. Väčšina ruských producentov očakáva zahraničné investície a zahraničné partnerstvo, a nie straty ako výsledok protokolu. Nikto nevystúpil proti protokolu. Je to iba ruská byrokracia a úradnícka apatia, povedala Natalia Olefirenko, vedúca projektu v Greenpeace v Moskve. Nestrácame len šancu viesť tento proces, ale aj peniaze, ktoré sme mohli použiť na modernizáciu priemyslu.
Emisné kvóty v protokole vychádzajú z úrovní v roku 1990 a z dôvodu postsovietskeho priemyselného poklesu Rusko nebude schopné využiť svoj plný podiel v strednodobom výhľade. Prebytok však môže predať podľa určeného mechanizmu. Podľa Greenpeace by Rusko mohlo z kvót ročne získať 20 miliónov dolárov, čiže asi štvrtinu rozpočtových výnosov v roku 2003. Povedať, že Rusko stráca peniaze, alebo že Rusko ich zarába, to všetko je v tejto chvíli len fantázia, pretože teraz neexistuje nič, povedal Jakovenko.
ll;ph
.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
