NA ZAČIATOK
|
História mesta Hlohovec
Hlohovec, mesto na Považí, leží na severnom výbežku Panónskej nížiny. Zo severu je ohraničený Považským Inovcom, na východe a na juh sa tiahnú pahorky Nitrianskej pahorkatiny. Západne od mesta preteká rieka Váh. Hlohovec je vlastne križovatkou medzi Trnavou a Topoľčanmi, spojnicou medzi chýrnymi kúpeľmi Piešťany s starodávnou Nitrou.
Hlohovec, mesto na Považí, leží na severnom výbežku Panónskej nížiny. Zo severu je ohraničený Považským Inovcom, na východe a na juh sa tiahnú pahorky Nitrianskej pahorkatiny. Západne od mesta preteká rieka Váh. Hlohovec je vlastne križovatkou medzi Trnavou a Topoľčanmi, spojnicou medzi chýrnymi kúpežmi Piešťany s starodávnou Nitrou.
Mesto vďaka svojej výhodnej polohe bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Výrazné osídlenie Hlohovca a jeho najbližšieho okolia je zo staršej doby bronzovej a z obdobia kedy na toto územie prichádza prvý historický národ - Keltovia
Prvý dôveryhodný záznam o Hlohovci je z roku 1113. V známej tzv. zoborskej listine sa uvádza Hlohovec ako Golguz a spomínajú sa tiež obyvatelia pôvodného stredovekého hradu Hlohovej. Hrad v tom čase plnil dôležitú úlohu politického, administratívneho a vojenského centra formujúceho sa uhorského štátu. Pod hlohovským hradom sa rozkladá osada doložená početnými archeologickými nálezmi. Osada sa neskôr stala poddanským mestom s mestskými právami, ktoré prvýkrát obdržal Hlohovec v roku 1362.
Po celé obdobie feudalizmu bol Hlohovec centrom rozsiahleho panstva a dôležitým strediskom obchodu hlavne obchodu s dobytkom. Po revolúcii v rokoch 1848-49 sa stal Hlohovec i administratívnym centrom regiónu.
Koncom 19. storočia vznikli v meste prvé významnejšie priemyselné podniky a v roku 1912 to bola založená Vozová a nábytková továreň. Hlohovec v 20. storočí bol známy pestovaním vinnej révy a naďalej ako tradičné stredisko čulého obchodu.
História Hlohovca je z časti zhmotnená v pamiatkových objektoch. Najvýznamnejší je zámok, pôvodne hrad, spomínaný v roku 1113. Jeho dnešná podoba pochádza z konca 18. a 19. storočia. Z tohto obdobia je i rozsiahli park s terasami a vzácnym platanmi. V areáli hodnotného parku sa nachádza i empírové divadlo, architektonický skvost regiónu, ďalej jazdiareň, záhradný altánok, zvyšky starších architektúr a romantických stavieb (napr. jaskyňa tzv. grota). V meste je v strede námestia pôvodne gotický kostol sv. Michala archanjela s bohato profilovaným portálom a pôvodným oporným systémom. Vedľa farského sa nachádza kaplnka sv. Anny z roku 1748, postavená Erdodyovcami. Zaujímavou pamiatkovou stavbou je špitalík a kostolík sv. Ducha, pochádzajúci z polovice 14. storočia. V severnej časti mesta môžeme nájsť františkánsky kostol a kláštor.
Kláštor bol postavený v roku 1492, kostol Všechsvätých je zrejme staršieho dáta. Časť kláštora slúži svojmu pôvodnému, ďalšiu časť využíva v súčasnosti vlastivedné múzeum. Z ďalších pamiatkových objektov treba spomenúť pôvodne renesančný hotel Jeleň, dom na Podzámskej ulici s renesančnou výzdobou fasády, zemiansku kúriu na Pribinovej ulici, tzv. Sokolovňu na ul. SNP, Robotnícky dom, kaplnku Panny Márie na cintoríne (hrobka Erdodyovcoj) a kamenné plastiky z ktorých je najhodnotnejšia plastika Immaculaty na námestí sv. Michala.
V Hlohovci pôsobili viaceré významné osobnosti. V prvom rade je treba spomenúť tradovaný pobyt hudobného génia Ludvika van Beethovena a hrob starej matky nemeckého básnika H. Heine o na miestnom židovskom cintoríne. V Hlohovci pôsobili básnici Ján Hollý, Rudolf Dilong, spisovatež źudo Zúbek, kníhtlačiar Valentín Manckovič, sochár Vojtech Ihriský, ako i barokový hudobní skladatelia Paulín Bajan a Edmund Pascha.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
