NA ZAČIATOK
|
Dlhá zima priaznivo ovplyvní obrábanie pôdy
Bratislava 29. marca (TASR) - Uplynulá zima utkvie v pamäti najmä obyvateľov Bratislavy a blízkeho okolia, kde bolo až 75 dní so snehovou pokrývkou. Podobne dlhá zima bola pred 75 rokmi a v rokoch 1962/1963, keď na bratislavskej Kolibe sa udržal sneh počas 90 dní. Mesiacom február sa v strednej Európe zima 1995/1996 končí. Podľa klimatologickej definície sa do nej zaratúvajú mesiace december až február. V Bratislave po ôsmich miernych zimách konečne aj silnejšie mrzlo.
Na ostatnom území Slovenska však táto zima bola na snehovú pokrývku chudobnejšia. Na nížinách sa väčšinou tenká vrstva snehu udržala 40 dní. Tá iba na juhozápade dosiahla hodnoty z roku 1921, na ostatnom území bola pod dlhodobým priemerom. Počas uplynulej zimy v Hurbanove namerali priemernú teplotu vzduchu mínus 1,6 stupňa Celzia, čo je takisto pod dlhodobým priemerom, v Košiciach mínus 2,8 stupňa a v Liptovskom Hrádku mínus 4,5 stupňa Celzia. Pre porovnanie uvádzame, že zima 1890/1891 mala v Hurbanove mínus 6,7 stupňa, zima 1892/93 v Košiciach mínus 7,5 stupňa a zima 1939/40 v Liptovskom Hrádku mínus 8,9 stupňa Celzia. Posledná studenšia zima bola v rokoch 1984/85. Vtedy zaznamenali v Hurbanove mínus 3,6 stupňa, v Košiciach mínus 5,6 stupňa a v Liptovskom Hrádku mínus 8,9 stupňa Celzia. Ale aj táto relatívne studená zima bola na 6. až 12. mieste v historických tabuľkách od roku 1881. Veľmi teplá zima bola na Slovensku v rokoch 1993/1994. V Hurbanove zaznamenali +2,5 stupňa, v Košiciach +0,7 stupňa a v Liptovskom Hrádku -0,4 stupňa Celzia. Bola to druhá najteplejšia zima od roku 1881. Podľa týchto hodnotení môžeme považovať uplynulú zimu z teplotného hľadiska ešte za normálnu v celej SR, no na juhozápade územia sa približuje k zime studenej. Úhrny zrážok už niekoľko mesiacov dosahujú na juhozápade SR hodnoty nad a na ostatnom území pod dlhodobým priemerom (DP). To sa odzrkadľuje aj na zrážkovom hodnotení zimy 1995/96. V Hurbanove napršalo 157 mm (131 percent DP a 27. najvyšší úhrn od roku 1881), v Košiciach 58 mm (55 percent DP a 25. najnižší úhrn od roku 1881), v Liptovskom Hrádku 77 mm (63 percent DP a 25. najnižší úhrn od roku 1881). Aj z tohto hľadiska možno uplynulú zimu ešte celkove hodnotiť ako normálnu. Na juhozápade SR je na hranici nadnormálnosti a v ostatných regiónoch väčšinou na hranici podnormálnosti. Andrej Csabay ga * * * Dlhá zima priaznivo ovplyvní obrábanie pôdy Bratislava 29. marca (TASR) - Február 1996 bol charakteristický najmä tým, že na väčšine územia bol chladnejší ako január, na krajnom juhozápade Slovenska aj o viac ako 3,5 stupňa Celzia pod DP. Napriek tomu však tohtoročný február zďaleka nedosiahol rekordné hodnoty priemerov teplôt (T). Veľmi chladný február bol v roku 1929. Priemer T v Hurbanove dosiahol mínus 11 stupňov, v Košiciach mínus 9,4 stupňa a v Liptovskom Hrádku mínus 11,1 stupňa Celzia. Z dlhoročných pozorovaní vyplýva, že premenlivosť mesačných priemerov T je vo februári veľmi veľká. Smerodajná odchýľka je takmer tri stupne Celzia a variačné rozpätie okolo 15 stupňov Celzia. Úhrny zrážok boli vo februári 1996 väčšinou nižšie než DP (v Hurbanove 85 percent, v Košiciach 60 percent a v Liptovskom Hrádku 69 percent DP), čo je 46. až 55. najnižší úhrn od roku 1881. Premenlivosť februárových mesačných úhrnov zrážok je takisto pomerne veľká. Trend zrážok na území SR je nevýrazný až klesajúci tak pre zimné ako aj pre februárové úhrny. Vývoj počasia v tohtoročnom chladnom polroku je možné považovať za priazniový iba na tých miestach, kde je dostatok snehu. Taká zima má väčšinou priaznivý vplyv na poľnohospodárstvo i vodné hospodárstvo, avšak má nesporne negatívne dôsledky na dopravu, energetiku a miestami aj na lesné hospodárstvo a iné sektory. Klimatologické zhodnotenie zimy 1995/96 a februára 1996 poskytlo TASAR oddelenie aplikovanej klimatológie SHMÚ v Bratislave. Andrej Csabay ga * * * .
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
