NA ZAČIATOK
|
Komárno – dvojča na Dunaji
 Až do doby bronzovo svišťiacich zbraní a bronzovo trblietajúcich sa šperkov stále osídlenie Komárna datuje sa. Táto skutočnosť radí Komárno medzi najstaršie slovenské mestá, čo zaujalo aj Rímanov, ktorí sa sem o tom prišli na vlastné oči presvedčiť. Viac ako historické fakty ich však zaujali tunajšie krásavice, a preto sa niekedy v 2 storočí n.l. rozhodli postaviť si tu svoj „vojenský“ tábor.
Niekoľko storočí potom ako Rímania odtiahli so svojimi šiatrami si obyvatelia Komárna postavili svoj prvý hrad (10 stor. n.l.) - asi pre nedobré skúsenosti s civilizovanými Rímanmi. Keďže usadlosť mala už aj svoj hrad, neostávalo kráľovi Belovi IV nič iné, len udeliť Komárnu štatút mesta spolu so všetkými výsadami z tohto stavu vyplývajúcimi.
Ako sa časom ukázalo, vybudovať hrad, aj napriek počiatočným problémom z investorom a majiteľmi pozemku, bol celkom dobrý nápad, pretože ako čas plynul zvesť o krásnych devách zo severu Uhorského kráľovstva sa dostala aj do uší obávaných Turkov (zásoby zlata a striebra boli len zámienkou). Tí tu potom robili problémy, až to Komárňanov naštvalo a k hradu postavili ešte celý obranný komplex (1546 –57), ktorý nemal v regióne obdobu a ktorého pozostatky sú ešte stále najväčším opevnením svojho druhu v strednej Európe.
A keďže Turci sa do mesta nikdy nedostali a všetky krásne devy si neodvliekli, Komárno prosperovalo a rozrastalo, až sa stalo piatym najväčším mestom (približne 10 000 obyvateľov) v impériu toho času už Rakúsko – Uhorskom. Populačnú explóziu v meste na Dunaji už Mária Terézia nemohla ďalej ignorovať a tak odmenila svojich poddaných a ich mesto štatútom slobodného mesta (r. 1745), čo okrem iného znamenalo úľavu na daniach a iných pridaných hodnotách. Od samej radosti obyvatelia usporiadali oslavu ako sa na význam udelených pôct patrilo, hodovali, tancovali a vykrúcali sa ... až sa zem začala triasť (zemetrasenie r. 1763) a víchor duť tak silno (siná búrka r. 1848), že pár domov už nevládalo stáť a jednoducho popadalo (potopy už radšej ani nebudem spomínať).
Čo nezničili Turci a živelné pohromy dorazila byrokracia, ktorá v roku 1920 rozdelila mesto na dve časti (Komárno a Komárom), a tak tu v súčasnosti máme mestá dve, jedno slovenské a to druhé maďarské. Ale to obyvateľov nedokázalo znechutiť (a ako sa hovorí námestí nikdy nie je dosť), oprášili rysovacie dosky, lopaty, krompáče, naolejovali už časom zahrdzavené kolesá na fúrikoch a pustili sa do výstavby nového, tentoraz Európskeho námestia.
Keďže cukríkové námestie Európy už stojí a chýrne opevnenie sa ešte nestihlo rozpadnúť, Komárno sa rozhodne oplatí navštíviť. Odporúčal by som vám však vybrať si menej daždivý deň, než aký sa podarilo vybrať si mne.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
