NA ZAČIATOK
|
O závlahovom hospodárstve na Medzibodroží
Kráľovský Chlmec 26. septembra (TASR) - Za začiatok rozsiahlej a systematickej činnosti zameranej na budovanie odvodnenia, závlah a tiež úprav poľnohospodárskych tokov možno už považovať 60. roky. Preto vznikali aj melioračné družstvá ako napríklad vo Veľkých Kapušanoch i Kráľovskom Chlmci. Odznelo to dnes na záverečnom dni seminára k 150. výročiu založenia Združenia pre reguláciu Tisy v Medzibodroží v Kráľovskom Chlmci.
Ako vo svojom príspevku Meliorácie v záujmovom území uviedla Milada Sedláková z Povodia Bodrogu a Hornádu, š.p.Košice, prvým rozsiahlejším zúrodňovaním pôd na Medzibodroží bola výstavba Pokusného závlahového objektu (PZO) v Somotore v rokoch 1957-1959 na výmere 350 hektárov. Súčasne tam vybudovali aj Výskumnú stanicu závlahového hospodárstva, ktorej úlohou bolo získať poznatky pre ďalšiu rozsiahlu výstavbu závlah na Východoslovenskej nížine. Súbežne so závlahou v Somotore budovali aj závlahu čistou vodou v Lelese na výmere 80 ha a podobným spôsobom robili v rokoch 1962 až 1965 aj dve strednoplošné závlahy čistou vodou v Strede nad Bodrogom s čerpacími stanicami pri Bodrogu. v Hrušove vybudovali hnojivú závlahu na výmere 65 hektárov. Všetky tieto závlahy však po striedavých výsledkoch boli do roku 1985 vyradené ako nepoužiteľné. Najväčšou melioračnou stavbou na Medzibodroží bola výstavba veľkoplošnej závlahy Bodrog-Kamenec na výmere 2 896 ha s nízkotlakou prečerpávacou plávajúcou stanicou na Latorici, oceľovým výtlačným potrubím a závlahovým náhonom v dlžke 1 800 metrov. V rámci budovania tejto stavby bolo postavených 19 melioračných odvodňovacích odpadov v celkovej dĺžke takmer 18 kilometrov. Na overených výsledkoch veľkoplošnej závlahy Bodrog-Kamenec sa potvrdilo, že pri výbere plôch pre závlahy sa nedá experimentovať a že závlahy potrebujú dokonale pripravené pôdy komplexne odvodnené. Ladislav Kulik zll * * * Zo záveru seminára o Medzibodroží Kráľovský Chlmec 26. septembra (TASR) - Súčasný ráz krajiny, najmä jej nížinné časti pod úrovňou 103 metrov nad morom, vďačí práve odvodňovacím prácam, uviedol dnes, v záverečný deň seminára venovaného k 150. výročiu založenia Združenia pre reguláciu Tisy a Medzibodroží riaditeľ Vlastivedného múzea v Kráľovskom Chlmci a jeden z hlavných organizátorov seminára za Združenie miest a obcí Medzibodrožia (ZMOM) János Bogoly. Ďalej uviedol, že negatívnou črtou odvodňovania je práve jeho jednosmerná orientácia, ktorá spočívala iba v odvádzaní vôd a hoci v regulačných prácach boli teoreticky zahrnuté aj tzv. závlahové projekty, v skutočnosti však v súčasnosti pokrývajú iba 10 až 15 percent územia Medzibodrožia. Za pozitívny výsledok predstaviteľ ZMOM považuje pri zmene infraštruktúry obojsmernosť čerpacích staníc a vystuženie hrádzových priepustov. Najväčším nedostatkom však ostáva kanálový systém, ktorý nie je uspôsobený na obojsmerné zúžitkovanie, čiže je na odvádzanie vôd a chýba v prípade sucha napríklad možnosť zavlažovania a doplňovania povrchových i podpovrchových vôd. Špecifickým v Medzibodroží je klimatický faktor. Bilancia podľa 150-ročných meraní totiž ukazuje, že na území ročné zrážky sotva dosahujú 550 milimetrov, ktoré nepostačujú na pestovanie bežných poľnohospodárskych plodín. Odvodňovaním a melioračnými zásahmi územie prišlo aj o otvorené vodné plochy ako mikroklimatického činiteľa, ktoré tak isto mali nepriaznivý vplyv za posledných 15 rokov na Medzibodrožie. J. Bogoly za pozitívne považuje chápanie nutnosti zmeny v uvažovaní o tejto oblasti zo strany Povodia Bodrogu i Hornádu a zasadzuje sa za spoluprácu vo vyrovnávaní nepriaznivých vplyvov. Východisko vidí vo využití asi 25 až 75 dní v roku, kedy hladiny okolitých riek prekračujú priemernú nadmorskú výšku nížiny. Vtedy je podľa neho možnosť a súčasne najlacnejší gravitačný spôsob, ako dostať späť vodu do suchých korýt. Seminár dnes vyvrcholil diskusiou o súčasných pohľadoch na pôdohospodársku ochranu a perspektívy Medzibodrožia. Ladislav Kulik zll * * * .
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
