NA ZAČIATOK
|
Oravský hrad
 Oravský hrad, Oravský Podzámok (54 km V)
Oravský hrad patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky hradného staviteľstva na Slovensku. Hradná vyvýšenina bola osídlená už v praveku.
Otvorené:
1.5. - 31.10. - 8:30 do 16:00
1.11.- 30.4. - ohlásené návštevy (minimálne 15 návštevníkov)
Prvé historické údaje o Oravskom hrade sú z roku 1267. Oravský hrad aj s celým územím Oravy bol striedavo majetkom kráľa a bohatých zemepánov.
Prvými písomne doloženými majiteľmi hradu boli príslušníci rodiny Bašovcov zo Zvolena. V roku 1298 hrad patril k územiu Matúša Čáka Trenčianskeho. V 13. storočí sa stal správnym centrom a strážnou pevnosťou popri ceste do Poľska. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu stavali postupne od polovice 13. až po 17. storočie
Roku 1534 získal hrad aj so županskou hodnosťou Ján z Dubovca. Po Jánovi z Dubovca hrad vlastnil Václav Sedlnický a od roku 1556 Fraňo Turzo. Rodina Turzovcov už koncom 15. storočia patrila k najbohatším rodom v Uhorsku. Medzi rokmi 1556-1621 dali Turzovci hrad prestavať a opevniť. V roku 1606 dostali Turzovci Oravu ako rodový majetok. Roku 1800 hrad postihla najväčšia katastrofa, keď úplne vyhorel a zostal opustený. V roku 1868 bolo do nevyužitého hradného komplexu umiestnené jedno z prvých múzeí na Slovensku.
Jednotlivé objekty hradu:
citadela (13.st., gotika), veža schodisková (13.st., gotika), kaplnka hradná (13.st., gotika), palác hradný I. (1483, gotika neskorá), veža obytná (14.st., gotika neskorá), palác hradný II. (1481, gotika neskorá), nádvorie hradné (14.st.), studňa hradná (14.st.), brána opevnenia I (17.st., renesancia), nádvorie I. (17.st., renesancia), brána opevnenia II (16.st., renesancia), nádvorie II. (16.st., renesancia), terasa (17.st., renesancia), brána opevnenia III (17.st., renesancia), nádvorie III. (17.st., renesancia), veža archívna (16.st., renesancia), nádvorie hlavné (16.st., renesancia), kostol (1.pol.17.st., renesancia), palác hradný III. (16.st., renesancia), terasa I. (16.st., renesancia), bašta (15.st., gotika neskorá), fara hradná (1.pol.17.st., renesancia), opevnenie hradu (17.st., renesancia), opevnenie hradu (17.st., renesancia), glorieta (novorenesancia), opevnenie hradu (17.st., renesancia)
Počiatky dejín Oravy siahajú do obdobia paleolitických lovcov z obdobia mladších úsekov staršej doby kamennej. Pomerne sporadické bolo osídlenie Oravy v neskorej dobe kamennej, keď sem prenikol ľud badenskej kultúry a neskôr bošáckej skupiny.
Význam nadobudla Orava v čase, keď na jej území sídlil ľud lužickej kultúry. Starí Lužičania osídľovali v dobe bronzovej dnešné Poľsko, východné časti Nemecka, sever Čiech, Moravy a Slovenska a dostali sa až na Ukrajinu. Na Orave žili Lužičania od záveru strednej doby bronzovej (14. stor. pred n. l.) až po začiatok mladšej doby železnej.
Žiarové popolnicové pohrebisko z obdobia lužickej kultúry poznáme aj z Oravského Podzámku; rozprestieralo sa pod hradom.
V mladšej dobe železnej (od asi 400 pred n. l. až po prelom letopočtov) do severných území Slovenska začali prenikať Kelti, ktorí spolu s pôvodnými obyvateľmi vytvorili nové kultúrne zoskupenie, púchovskú kultúru. O jej odhaľovanie a popularizáciu sa zaslúžil slovenský archeológ Karol Pieta. Stopy Púchovčanov sa našli aj na mieste, kde v stredoveku postavili Oravský hrad.
Na Orave zanechali výraznejšie stopy aj Slovania. Tí sem s najväčšou pravdepodobnosťou prenikli už na konci 8. storočia. Ostali po nich hradiská na miestach, kde predtým sídlili Púchovčania: Ostrá skala nad Vyšným Kubínom, Hrádok pri Istebnom, možno Trniny nad Dolným Kubínom, Veľkým Bystercom a zrejme aj v priestore dnešného Oravského hradu.
Na obrázkoch je zaznamenaný nález fosílie amonita, ktorý žil súčasne s dinosaurmi a práca archeológa v sonde na Oravskom hrade.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
