NA ZAČIATOK
|
Rostropoviča si uctia aj slovenskí violončelisti
Pamiatku svetoznámeho violončelistu Mstislava Rostropoviča si uctia slovenskí hudobníci v Redute. Takmer rok po jeho úmrtí mu 17 violončelistov vzdá hold a odohrá nielen jeho diela ale aj diela Wilhelma Atzenhagena, Hectora Villa-Lobosa, Jacquesa Offenbacha, Júliusa Klengela, Ľudovíta Rajtera, Johanna Straussa či Arvo Pärta. Mimoriadny koncert bude v nedeľu 20. apríla o 16:00 v Malej sále Slovenskej filharmónie (SF) v Bratislave.
Hlavnými protagonistami popoludňajšieho hudobného podujatia budú členovia Emsemble Slavomania s umeleckým vedúcim Eugenom Prochácom. Agentúru SITA o tom informovala Martina Tolstova z SF.
Mstislav Leopoľdovič Rostropovič (27. marec 1927, Baku, Azerbajdžan - 27. apríl 2007, Moskva, Rusko) bol ruský violončelista a dirigent židovského pôvodu. Mnohí odborníci ho považujú za najlepšieho violončelistu 20. storočia. Violončelista Jullian Lloyd Webber sa o ňom vyjadril, že je to pravdepodobne najlepší violončelista všetkých čias. Rostropovič začal hrať v desiatich rokoch pod vedením svojho otca, ktorý bol talentovaný violončelista a žiak slávneho Pabla Casalsa. V roku 1943 nastúpil na moskovské konzervatórium, kde študoval hru na violončelo a klavír, ale tiež dirigovanie a skladbu. Medzi jeho profesorov patrili také osobnosti ako Dmitrij Šostakovič a Sergej Prokofiev. Keď bol v roku 1948 Šostakovič z politických dôvodov zbavený svojho miesta, Rostropovič na protest opustil konzervatórium. To už mal za sebou niekoľko významných úspechov, medzi inými prvé miesto na súťaži mladých umelcov Sovietskeho zväzu a prvé miesto na medzinárodnej súťaži v Prahe v roku 1947. V roku 1950 ako dvadsaťtriročný získal v tej dobe najcennejšie vyznamenanie - Stalinovu cenu.
V roku 1956 nastúpil ako profesor na moskovské konzervatórium. Jeho medzinárodná kariéra sa výrazne rozbehla v roku 1964 po vystúpení v západnom Nemecku. Odvtedy pravidelne vystupoval v zahraničí ako koncertný violončelista i dirigent. V roku 1970 prichýlil vo svojom dome štvaného spisovateľa a významného disidenta Alexandra Solženicyna. Jeho podpora disidentského hnutia nezostala bez následkov. V roku 1970 Rostropoviča i jeho manželku odvolali z veľkého zahraničného turné a oboch vyslali na recitálové turné po malých sibírskych mestách. V roku 1974 Rostropovič s rodinou emigrovali do Spojených štátov. V roku 1976 sa stal šéfdirigentom Národného symfonického orchestra Spojených štátov vo Washingtone, a na tomto poste pôsobil až do roku 1994.
Rostropovič sa stal známym hlavne v roku 1989, kedy pred rúcajúcim sa berlínskym múrom triumfálne odohral Bachove skladby. V roku 1990 mu obnovili ruské občianstvo. V 90. rokoch sa spolu s manželkou intenzívne venovali charitatívnej činnosti a svojej nadácii. Popritom stále vystupoval a usporadúval majstrovské kurzy.
V roku 2006 sa mu zhoršil zdravotný stav a hospitalizovali ho v ženevskej nemocnici. Neskôr sa liečil v parížskej nemocnici a vo februári 2007 v Moskve. Rakovine čreva podľahol 27. apríla 2007.
Ako violončelista patril Rostropovič k najvýznamnejším koncertným umelcom 20. storočia. Vysoko cenené sú najmä jeho interpretácie a nahrávky violončelových koncertov Josepha Haydna a Antonína Dvořáka. Získal viaceré umelecké i štátnické ocenenia. Zaslúžil sa o obohatenie violončelového repertoáru tým, že preňho boli napísané mnohé violončelové skladby. Svoje kompozície mu okrem iných venovali napríklad Dmitrij Šostakovič, Sergej Prokofiev, Benjamin Britten či Witold Lugoslawski. Rostropovič hral na Duport Stradivarius z roku
mt;ky
.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
