NA ZAČIATOK
|
R. Schuster a J. Čarnogurský o mučeníkoch komunizmu
VATIKÁN 4. novembra (SITA) Rozhovor s prezidentom Rudolfom Schusterom a ministrom spravodlivosti Jánom Čarnogurským pri príležitosti dnešného blahorečenia biskupa Pavla Gojdiča a rehoľníka Dominika Trčku. Pán prezident, pán minister, ako vnímate slávnosť blahorečenia v spoločenskom kontexte, aký význam to môže mať pre náš národ? R. Schuster: Som veľmi rád, že na túto mimoriadnu udalosť prišla do Vatikánu taká delegácia, hovorí o tom, čím žije Slovensko.
Bodaj by sme tak boli zajedno v ostatných veciach, ktoré riešime doma, bodaj by sme viac počuli jeden druhého. Keď tu vo februári 2000 bola národná púť, prišla celá ekumenická spoločnosť, to žiaden štát nedokáže. Slovensko to dokázalo. Čiže je tu vôľa a musím povedať, že cirkev je v tomto smere príkladom. To, že malé Slovensko má takéto osobnosti, ako sú naši dvaja blahorečení, je na jednej strane krásny pocit, ale na druhej strane, keď sa vraciame domov a vidíme rozhádanú spoločnosť, je človeku ľúto. A treba tak málo, aby sme si viac rozumeli, boli k sebe tolerantnejší. Toto stále hlásam. Slovensko kráča svetom, je príkladom. Doma v normálnom ľudskom nažívaní bez ohľadu na stranícku alebo národnostnú príslušnosť a náboženské presvedčenie to však stále nefunguje a ja si myslím, že čím dlhšie to nezačne fungovať, tým to bude pre nás ťažšie. Najmä v ťažkých chvíľach, keď prechádzame ekonomickými reformami, by sa viac žiadala ľudskosť od nás všetkých, zhora dole. J. Čarnogurský: Je to mimoriadne dôležitá udalosť pre slovenské dejiny. Jeden dôvod je v tom, že touto beatifikáciou sú univerzálne ocenení dvaja muži, ktorí zomreli v komunistickom období pre svoje náboženstvo. Ale je tu aj iné hľadisko. Ešte v stredoveku platila štátoprávna teória, podľa ktorej mohol mať vlastný štát iba ten národ, čo mal svojho svätého. Preto mali Česi svätého Václava, Maďari svätého Štefana a ďalších; Poliaci najskôr nemali vlastného svätca, a tak uctievali svätého Vojtecha, ktorý nebol Poliak, ale plnil funkciu svätca ako základu štátu. Týmto blahorečením sa prví obyvatelia Slovenska stávajú blahoslavenými, a som presvedčený, že budú vyhlásení aj za svätých. Určite prispejú k pozdvihnutiu a polepšeniu národa, ale bude to trvať stáročia. Vízie svätých sú vždy pozitívne, ale veľmi dlhodobé. Ako túto udalosť prežívate osobne, zvlášť v súvislosti s komunizmom, ktorého mučeníci boli obaja blahorečení a ktorý zasiahol aj do Vášho života? R. Schuster: Práve preto, že som pôsobil v národných výboroch starého režimu, to viem ešte viac oceniť. Viem, ako títo ľudia museli trpieť. Aj vtedy však obstáli, pretože nezradili ani svoju vieru, ani svoju dušu. Dnes, keď máme slobodu, keď by sme si nemuseli robiť napriek, keď by sme sa mali viac tolerovať, ma o to viac prekvapuje, že nechceme využívať tieto možnosti a zabrániť tomu, aby sa niečo také opakovalo. J. Čarnogurský: Touto beatifikáciou sa vlastne dáva komunistickému obdobiu našich dejín hlbší zmysel. Zmysel prinášania obetí pre svoje presvedčenie, a tým aj pre iných ľudí. Pre mňa to má význam viažuci sa aj na moju súčasnú funkciu, pretože obaja beatifikovaní zomreli vo väznici Leopoldov, ktorá je dodnes väznicou a patrí do rezortu spravodlivosti. Je to pre nás výzva, aby sme pomery vo väznici natrvalo humanizovali natoľko, aby už žiadni ďalší väzni nemohli byť beatifikovaní preto, že zomrú vo väzení pre zlé zaobchádzanie. Terézia Kolková.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
