NA ZAČIATOK
|
Bitka pri Lučenci podľa kroniky, Jána Dlugosza
"V uhorskom kráľovstve sa znovu začala vojna medzi gubernátorom Jánom z Huňadu a Jánom Jiskrom z Brandýsa. Vzniklo vážne podozrenie, že pri sobáši, ktorým gubernátor chcel oddať vlastnú sestru - vdovu Jiskrovi, hodlá zabiť Jiskru i jeho ľudí. Zveril teda Jiskra Lučenský kláštor (monasterium Lučense) vojakom a vyhlásil otvorené nepriateľstvo voči gubernátorovi. Ten bez váhania náhle obkľúčil pevnosť (castrum Lučense) s množstvom vojakov. Toto miesto bolo slabé, ani umele ani prirodzene neopevnené. Opätovne sa pokúšal náporom vojakov vydobyť pevnosť. Ale pretože takmer 500 obrancov, oduševnených a udatných, pre veľké straty svojich je donútený upustiť od dobýjania pevnosti. Zovrel tedy pevnosť, obkľúčiac ju dvojitým násypom, dúfajúc, že sa pevnosť a vojaci vzdajú podľa jeho želania.
A naozaj mu bola ponúknutá kapitulácia pevnosti s koňmi a so všetkým, iba s výnimkou osôb. Odmietol ju však pre namyslenú a pyšnú povahu alebo súc premožený presvedčovaním odhováračov. Obľahnutí teda vydržali (boli medzi nimi i mnohí Poliaci a Česi) útrapy hladu, smädu, bdenia, strát a rán, najmä keď nemali vody. Nič však nebolo ťažké tým, čo boli odhodlaní zomrieť. Obávali sa totiž odrezania očí, nosov, úst a rúk, keby sa vzdali. Jiskra sa medzitým trápil o svojich, ktorí už dlho boli obkľúčení a od hladu vyschýnali. Vytiahol do poľa, zhromaždiac zovšadiaľ vojakov. Práve vtedy ho opustil Jan Berczal, Čech, pán Kežmarku, pridajúc sa ku gubernátorovi. Nič sa však nezľakol tejto zrady ani množstva nepriateľov, s množstvom sotva 4000 jazdcov a pešiakov sa ponáhľa k nepriateľom, ktorí mali asi 16000 ozbrojencov. V utorok vo vigíliu narodenia blahoslavenej Panny Márie (7. septembra) prišiel k Lučenským (ad Lučenses pervenit), hodlajúc podstúpiť pre oslobodenie svojich posledné šťastie vojny. Ani gubernátor neotáľal s bojom. I on chcel rozhodnúť. Čerpajúc sebadôveru z malého počtu nepriateľov a množstva svojich, nepochyboval o víťazstve. Opustil teda val, ktorým bolo chránené jeho vojsko, zanechajúc niekoľkých ako ochranu tábora a vozov, viacerých však ako strážcov obkľúčených, aby nemohli vyjsť. Na dané znamenie umožnil začať boj. Ale tí, ktorí boli obkľúčení, dodajúc si v zúfalstve odvahy, oduševnene vyrazili na tých, čo boli vonku a pozabíjajúc mnohých, obrátili ostatných na útek. Keď gubernátor spoznal nebezpečenstvo svojich, poslal im na pomoc i pešiakov i jazdcov.
Medzitým sa však začala bitka. Veľká časť gubernátorovho vojska myslela, že tí, čo išli na pomoc svojim, utekajú. Zachvátení nesmiernym strachom, akoby šík, ktorý práve začal boj, bol premožený, začali utekať a strhli na útek celé vojsko gubernátorovo, hoci ho gubernátor dlhšie zdržiaval. Celé Jiskrovo vojsko sa unavilo zajímajúc a zabíjajúc utekajúcich. Mnohí boli zabití, mnohí zajatí. Medzi inými bol zajatý aj Ján z Héderváru; biskup jágerský, ktorý zasiahol do tohto boja. Jiskra sa zmocnil celého gubernátorovho tábora a prenechal ho vojakom ako korisť. Našiel sa v ňom nesmierny poklad mnohých cenných vecí. Gubernátor Ján Hunyadi, keď nemohol zastaviť útek svojich, i sám zutekal a tak sa zachránil. Stratil však mnohé vzácne veci a početné drahocenné klenoty, ktoré víťazi rozobrali."
Preklad Dlugosza z latinčiny podľa Katona, S.: Historia critica regum Hungariae (Kritické dejiny uhorských kráľov), Buda 1790 zv. XII, časť II., s. 790
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
