NA ZAČIATOK
|
Dobročský prales
Dobročský prales, Dobroč (57 km S)
Národná prírodná rezervácia Dobročský prales sa nachádza na strednom Slovensku vo Veporských vrchoch, 6 km od čiernobalockej osady Dobroč. Je jedným z najstaršie chránených území na Slovensku - od roku 1913. Dôvodom ochrany je zachovanie posledných zvyškov pôvodných lesov, ktoré sa vyvíjali na našom území tisícročia, než dospeli k dnešnej konečnej podobe - vrcholovému /klimaxovemu/ štádiu.
V období rozvoja baníctva (16.-17. stor.) bola väčšina týchto lesov vyrubaná, stromy boli použité ako výstuž do banských chodieb alebo na výrobu dreveného uhlia do vysokých pecí. Až na prelome 18. a 19. storočia sa vďaka dobročskému rodákovi Jozefovi Dekretovi Matejovie, ktorý sa stal vrchným banskobystrickým lesmajstrom, začali vysádzať lesy. Naneštastie pri vysádzani nebola zachovaná skladba a rozmanitost pôvodných porastov a tak sú v súčastnosti lesy v tejto oblasti zväčša s vysokým podielom smreka a sú menej odolné voči vetru, snehu a podkornému hmyzu.
Ako sa všetko rodí, dospeje a umiera, tak aj prales ma svoj vývoj. Vývoj Dobročského pralesa prebieha ako cyklus, v ktorom sú zastúpene všetky vývojove štádia, ktoré sa vzájomne prelíňajú a vytváraju charakteristický vzhľad jednotlivých častí pralesa. Celý vývojový cyklus Dobročského pralesa trvá 400 rokov.
Hlavnými drevinami pralesa sú jedľa, buk, smrek, menej javor horský, jaseň štíhly a brest horský. Jedla sa prirodzene dožíva 450, smrek 350 a buk 250 rokov. V súčastnosti najväčšie stromy v pralese odumierajú, pretoze niektoré jeho časti sa nachádzajú v štádiu rozpadu. Napriek tomu tu ešte rastie 170 stromov hrubších ako 100 cm a 13 stromov hrubších ako 130 cm.
Dobročský prales sa nachádza v jedlovo-bukovom vegetačnom pásme, v nadmorskej výške 700 - 1000 m n.m. Zaberá územie o rozlohe cca 100 ha na severozápadných svahoch záveru doliny Brotovo. Klima tohto územia je chladná a vlhka. Podložie tvoria zbridličnatele granity, granodiority az kremičité diority, na ktorých sa vytvorili prevažne hnedozeme.
Zaujimavosťou Dobročského pralesa sú nielen stromy, ale aj zvieratá, pre ktoré je prales vhodným útočiskom pred príliš hlasnými turistami a zavýjaním motorových píl. Žije tu jelenia zver, medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá, kuna a bohatá skupina vtáctva. Najzaujimavejším vtákom je malička sova - kuvičok vrabčí, ktorý dorastá len do veľkosti 10 cm.
V roku 1964 víchor zlomil známu Dobročskú jedľu, ktorá patrila medzi najmohutnejšie v Európe. Dosahovala vek 450-500 rokov, priemer kmeňa bol 193 cm, výška 56 m, objem dreva 55 m3 a vážila 38 ton. Najvyšším stromom v pralese bola 58 m vysoká jedľa, ktorá vyschla v roku 1984.
Dobročský prales je v zmysle Zákona o ochrane prírody pre verejnosť úplne uzatvorený. Vstup do pralesa je možný len pre odborné exkurzie so sprievodcom z Lesného závodu Čierny Balog.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
