NA ZAČIATOK
|
Fiľakovský hrad
 Fiľakovský hrad, Fiľakovo (17 km JV)
Stojí na nevysokej skale nad mestečkom rovnakého mena v severovýchodnej časti Novohradu na východ od Lučenca. Ako prvý majiteľ hradu sa spomína Fulkus, syn Šimona, od ktorého možno dostal hrad aj svoje meno.
Jeho vznik sa kladie do bezprostrednej doby po tatárskom vpáde a prvý raz sa spomína už v roku 1246. Postupne bol v rukách uhorských kráľov, Matúša Čáka, bratríkov, rodín Perényiovcov, Raškayovcov, Bebekovcov a iných. Po roku 1435 ho prestavali a v polovici 16. storočia rozšírili a opevnili. Na opevnení hradu mal zásluhu jeho vtedajší majiteľ František Bebek, ktorý okrem úprav na tzv. hornom hrade dal roku 1551 postaviť dolný hrad. Jeho obranu mala zabezpečovať mohutná delová veža, ktorá sa zachovala dodnes. Hoci hrad opevňovali na obranu proti Turkom, tento sa už o tri roky neskôr (1554) dostal do ich rúk. Aj keď Turci použili pri dobytí hradu skôr lesť než otvorený boj, zaujatie Fiľakova znamenalo rovnako vážny prelom do protitureckej obrany. Vo vlastníctve Turkov zostal potom hrad skoro 40 rokov a stal sa centrom tzv. fiľakovského sandžaku (tureckého správneho okresu), ktorý pod tureckú zvrchovanosť zahŕňal veľkú časť juhoslovenského územia. Hrad sa podarilo vydobyť od Turkov až roku 1593. Skoro po oslobodení sa ho však zmocnili povstalci Štefana Bočkayho (v roku 1605) a aj ďalšie vojenské nepokoje a požiare si vyžiadali jeho časté opravy (1609, 1613 a 1618). Fiľakovský hrad však aj v 17. storočí zohrával významnú úlohu v bojoch proti Turkom a jeho kapitánom bol v tridsiatych rokoch napr. aj neskorší uhorský palatín František Wesselényi, neskôr Štefan Koháry a iní. Roku 1682 dobyli hrad povstalecké vojská Imricha Thökölyho. Vtedy v ňom zhorel aj župný archív Novohradskej stolice a samotný hrad sa postupne zmenil na zrúcaninu. Ako prvý majiteľ hradu sa spomína Fulkus, syn Šimona, od ktorého možno dostal hrad aj svoje meno.
Pred samotným vstupom do hradu nájdete poslednú okrúhlu zachovalú baštu mimo hradu patriacu k niekdajšiemu mestskému opevneniu.
Pri vstupe sa na ľavej strane dvíha mohutná pentagonálna bašta, tzv. Bebekova. Na štyroch poschodiach tu stáli delá chrániace prístupovú cestu.
František Bebek už pred rokom 1551 hrad vybavil moderným opevnením, podľa návrhu talianskeho staviteľa A. de Vedanu. Zosilnili ho dolným hradom, na nároží, ktorého nad prvou bránou postavili mohutnú delovú baštu. Bebekova bašta je s viacerými poschodiami strielní. Vedľa Bebekovej bašty bola hradná kaplnka (pri výskume tu bola nájdená aj vytesaná hlavica románskeho stĺpu, kaplnku spomína aj kanonická vizitácia Juraja Slegra vo Fiľakove r. 1674). Bebeková i Čierna bašta ovládali priestor pod vysokým ohradným múrom. Bebeková bašta slúžila v 19. storočí ako obilnica, bola opatrená pamätnou tabuľou v roku 1939. Bebeková bašta je dodnes v hrubej hmote zachovaná a zastrešená.
Pod baštou si všimnite vstupnú bránu dolného hradu. Dnes je nepriechodná. Okrem nej sa z dolného hradu zachovala iba časť nádvoria. Tri polygonálne bašty a druhá brána s prístupovým koridorom boli pohltené mestom. Hĺbka priekopy dolneho hradu (dnes zasypanej) sa zistila pri zemných prácach okolo lekárne. Bola asi 10 metrov. Opevnenie dolného hradu zhruba opisovalo uroveň dnešnej cesty. Na pravej strane druhej brány (stredného hradu) stojí okrúhla delová bašta. Jej delo bolo namierené na vstupujúcich do hradu. Prejdúc bránou sa dostávame do tzv. zwingera (donucovateľa), koridora medzi dvomi hradbami, kde nepriateľ bol pod paľbou z dvoch strán, pričom mal obmedzenú možnosť pohybu. Za pravou hradbou sa nachádzal dolný hrad. Na ľavej strane stojí mohutný 6 metrov hrubý a 11 metrov vysoký múr s tromi delostreleckými pozíciami. Jeho výška bola pôvodne rovnaká s bebekovou baštou a v hornej časti bolo ešte 6 výklenkov pre hákovnice. Môžete tu ešte násť vchod do kazamát a kanalizačný systém hradu.
Bašta, chránila vstup na nádvorie stredného hradu. Na jej výstavbu bol použitý aj kameň z bývalého rímskokatolíckeho kostola. V jej stene nachádzame zabudované staré gotické opracované kamene a časti okenných parkánov kostola. Baštu dal postaviť František Bebek podľa plánov talianskeho staviteľa A. de Vedanu pred rokom 1551, v čase stupňujúceho sa tureckého nebezpečenstva. Bebek sa o hrad postaral vskutku kráľovsky, vybudoval z neho nedobytnú pevnosť. Napriek tomu ho už v roku 1554 dobili Turci, použijúc veľmi osvedčený prostriedok-lesť.
Na nádvorí stredného hradu nachádzame cisternu a hlbokú štvorcovú hradnú studňu vysekanú v skale.
Cisterna na strednom hrade bola hlboká 8 m, ústie malo priemer 330 cm, do hĺbky 4 m, priemer 550 cm. Dno je vymurované kamennými kvádrami. Vlastnú vodnú nádrž tvoril vnútorný valec, postavený z kamenných kvádrov spojených modrosivou hlinou. Valec mal priemer 4 m. Severozápadne od cisterny sa nachádza hlboká šachta až studňa, z ktorej vedie kanál juhozápadným smerom. O studni je záznam z roku 1605, že voda v nej je hlboká 37 siah (teda studňa je hlboká 67 až 70 m). Kronikár Istvánffy (1538 až1615) a Martin Ziegler (r. 1646) spomínajú vodnú nádrž a hlbokú studňu, ktorá cez rúry zachytáva dažďovú vodu. Matej Bel (1742), píše o fiľakovskej hradnej studni, ktorú spomína Istvánffy. Studňa sa nachádza v strede nádvoria, ktorú dal hradný veliteľ vyhĺbiť výbuchom pušného prachu do tvrdej skaly. Studňa bola vyčistená pri spevňovacích prácach na Fiľakovskom hrade v 70. rokoch nášho storočia. Našli sa tu rôzne nálezy.
Otvor vedľa studne je vchod do väzenia. Ďalej prídeme k bebekovej bašte. Vpravo v obvodovom murive možno vidieť napolo zarytú mohutnú kamennú delovú guľu z obliehania v roku 1682 (To že je z obliehania nie je úplne jednoznačné, guľa sa mohla do múru dostat aj zamurovaním pri častých opravách hradu, či už úmyselne, alebo náhodou. V minulosti údajne bolo zvykom, ak niekto zahynul pri oprave hradu, zamurovať zaňho do múru delovú guľu...)
Ak vylezieme až na horný hrad, nájdeme tu zbytky paláca, stážnu vežu a mohutnú polkruhovú delovú baštu (hodinovú), v ktorej bol zriadený archív stolíc novohrad, heves, hont a pešť...a ktorý vyhorel počas obliehania r. 1682.
Nachádza sa tu aj šachta obilnice a na severnej strane strieľne vysekané v skale. Na najvyššom mieste hradu (260mnm) sú napisy z príležitosti návštevy arcikniežaťa Jozefa v 2. pol. 19. storočia, nižšie sú do skaly vytesané mená Ferenc Koháry a Antónia Waldstein-Wartenberg a iné.
Výhľad z hradu je pekný, celé mesto máte ako na dlani, na juhu sa črtá silueta Šomošky s charakteristickou vežou a zaujímavá krajina Cerovej vrchoviny.
Pod hradným kopcom je umelo vyhĺbený tunel používaný počas 2. svetovej vojny ako protiletecký kryt. Pravdepodobne aj vtedy vznikol.
Hrad bol verejnosti sprístupnený v roku 1993.
V septembri roku 1999 správa CHKO Cerová vrchovina v spolupráci s mestom Filakovo otvorila na hrade náučný chodník s dĺžkou 305 metrov a prevýšením 40 metrov. Chodník má 5 zastávok a okrem histórie hradu približuje aj geologickú minulosť hradného vrchu, ktorý je zvyškom okrajového tufového valu sopečného krátera typu maar.
Hradná cisterna a studňa
Cisterna na strednom hrade bola hlboká 8 m, ústie malo priemer 330 cm, do hĺbky 4 m, priemer 550 cm. Dno je vymurované kamennými kvádrami. Vlastnú nádrž /vodnú/ tvoril vnútorný valec, postavený z kamenných kvádrov spojených modrosivou hlinou. Valec mal priemer 4 m.
Severozápadne od cisterny sa nachádza hlboká šachta až studňa, z ktorej vedie kanál juhozápadným smerom. O studni je záznam z roku 1605, že voda v nej je hlboká 37 siah (teda studňa je hlboká 67 až 70 m). Kronikár Istvánffy (1538 až1615) a Martin Ziegler (r. 1646) spomínajú vodnú nádrž a hlbokú studňu, ktorá cez rúry zachytáva dažďovú vodu.
Matej Bel (1742), píše o fiľakovskej hradnej studni, ktorú spomína Istvánffy. Studňa sa nachádza v strede nádvoria, ktorú dal hradný veliteľ vyhĺbiť výbuchom pušného prachu do tvrdej skaly. Vedľa studne je väzenie. Studňa bola vyčistená pri spevňovacích prácach na Fiľakovskom hrade v 70. rokoch nášho storočia. Našli sa tu rôzne nálezy.
Bebekova bašta
Hlavný vchod do hradu bol na severozápadnej strane cez dve brány, chránené päťbokou (tzv. Bebekovou baštou) a okrúhlou baštou, František Bebek už pred rokom 1551 hrad vybavil moderným opevnením, podľa návrhu talianskeho staviteľa A. de Vedanu. Zosilnili ho dolným hradom, na nároží, ktorého nad prvou bránou postavili mohutnú delovú baštu. Bebekova bašta je s viacerými poschodiami strielní. Vedľa Bebekovej bašty bola hradná kaplnka(pri výskume tu bola nájdená aj vytesaná hlavica románskeho stĺpu, kaplnku spomína aj kanonická vizitácia Juraja Slegra vo Fiľakove r. 1674).
Bebeková i Čierna bašta ovládali priestor pod vysokým ohradným múrom. Bebeková bašta slúžila v 19. storočí ako obilnica, bola opatrená pamätnou tabuľou v roku 1939. Bebeková bašta je dodnes v hrubej hmote zachovaná a zastrešená.
Perényiho bašta
Nazývaná aj čierna bašta, chránila vstup na nádvorie stredného hradu. Viete že na jej výstavbu bol použitý aj kameň z bývalého rímskokatolíckeho kostola? V jej stene nachádzame zabudované staré gotické opracované kamene a časti okenných parkánov kostola. Baštu dal postaviť František Bebek podľa plánov talianskeho staviteľa A. de Vedanu pred rokom 1551, v čase stupňujúceho sa tureckého nebezpečenstva.Bebek sa o hrad postaral vskutku kráľovsky, vybudoval z neho nedobytnú pevnosť. Napriek tomu ho už v roku 1554 dobili Turci, použijúc veľmi osvedčený prostriedok-lesť.
Hrad je otvorený denne od 15. apríla do 15. októbra (okrem pondelka): od 9:00 do 18:00
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
