NA ZAČIATOK
|
Ján Hikker lokalizuje Bitku pri Lučenci do Haliče
Po dôkladnom prečítaní článkov amatérskeho archeológa Ing. Miroslava Drobného v Novohradských novinách a v Historickom revue 6/7 ročník XIII mi nedá nereagovať.
Aj keď kniha A. Jiráska je skutočne veľmi dobrá a čítavá som presvedčený, že bitka sa neodohrala nad Opatovou ako uvádza Ing. Drobný, ale v Haliči respektíve Gáči. Nie je mi jasné, ako mohlo na rovine bez opevnenia bojovať zhruba 2000 vojakov? Halič bola zrejme pre vtedajších historikov natoľko bezvýznamná, že miesto radšej nazvali Bitka pri Lučenci. Ale opäť k faktom. Trvalo mi 1,5 roka, kým som sa o týchto skutočnostiach definitívne presvedčil nálezom kostí, ktoré som poslal na expertízu za čo ďakujem Jarkovi Kuvikovi. Kde sa nachádza 500 - 600 padlých Husitov, 2000 Maďarov bojujúcich za Huňadyho a ďalší padlí bojovníci? Husiti našli miesto posledného odpočinku pod Haličským zámkom a Huňadyho bojovníci sú pochovaní na kopci nad dolinkou v Haličskom regióne. Ešte jedna pripomienka. Na Haličskom zámku nikdy nemohla byť vodná priekopa, pretože tam nebola voda. Vždy to bola len zemná priekopa.
Fakty som zisťoval tak v Budapešti ako aj v kronikách Matice slovenskej. Tieto materiály mám k dispozícii pre každého záujemcu. V žiadnom prípade nechcem znevažovať prácu pána Drobného (ako som povedal - jeho činnosť sledujem s veľkým a úprimným záujmom) chcem len uviesť veci na správnu mieru. Veľmi rád by som s Ing. Drobným spolupracoval. Napríklad na odhalení tajomstva mnou objavenej haličskej chodby v hĺbke 63 metrov, ktorej výskumu sa venuje aj môj syn Tomáš. Na jej úplné zmapovanie však zatiaľ chýbajú potrebné povolenia. Popísané fakty mi v hlave ležia už takmer 10 rokov. Rád by som sa preto poďakoval Ing. Jánovi Ridegovi z Veľkej nad Ipľom, pretože práve on mi otvoril oči. Ing. Ján Hikker, Halič
ODPOVEDÁ Miroslav Drobný
Veľmi ma potešilo, že sa našiel ďalší lokálpatriot, ktorý sa úprimne zaujíma o históriu svojho regiónu. Veľmi radi budeme s p. Hikkerom spolupracovať. Teória, že „Bitka pri Lučenci“ sa neuskutočnila v Opatovej ale v Haliči je zaujímavá. Náš výskum v Opatovej zatiaľ neobjavil žiadne masové hroby, ani stopy po boji. To by mohlo tvrdenie p. Hikkera čiastočne potvrdzovať. Dokonca aj najstaršia literárna práca o Bitke pri Lučenci od Michala Beheima z roku 1451 spomína hrad: „...Ta v Uhrách přiběhla se věc. Na hradě jménem Lučenec...“. Historických prameňov je však oveľa viac. Ich zoznam aj s citátmi uvádza Jozef Drenko vo svojej knihe „Bitka pri Lučenci“. Vyberiem niekoľko z tých najstarších, teda aj najdôveryhodnejších:
·Z kroniky Jána Thurócza: "...Stalo sa to v nedeľu na Vtelenie roku 1451, keď Pán Gubernátor s mnohými žoldniermi, ľudovou armádou vyzbrojený proti prefátovi Jánovi Jiskrovi pri múroch kláštora Svätého Štefana okolo mesta Lučenec vystavil opevnenie...“
·Zo zápisu Antonia Bonfinia: "...Roku tisíceho štyristého päťdesiateho prvého, zhromaždiac narýchlo vojsko (pozn. píše o Jánovi Korvínovi) a zvolajúc zovšadiaľ aj radových vojakov a vidiecky ľud, napadol neďaleko mesta Lučenca Jána Jiskru, vodcu všetkých zločincov, ktorý pri svätyni svätého Štefana Kráľa postavil pevnosť; priekopou a valom ju obohnal a naplnil množstvom vojakov s rozličnou výzbrojou.“
·Podľa kroniky Jána Dlugosza (pozn. asi najvernejší popis bitky): "V uhorskom kráľovstve sa znovu začala vojna medzi gubernátorom Jánom z Huňadu a Jánom Jiskrom z Brandýsa. Vzniklo vážne podozrenie, že pri sobáši, ktorým gubernátor chcel oddať vlastnú sestru - vdovu Jiskrovi, hodlá zabiť Jiskru i jeho ľudí. Zveril teda Jiskra Lučenský kláštor (monasterium Lučense) vojakom a vyhlásil otvorené nepriateľstvo voči gubernátorovi. Ten bez váhania náhle obkľúčil pevnosť (castrum Lučense) s množstvom vojakov. Toto miesto bolo slabé, ani umele ani prirodzene neopevnené.“
Z týchto prameňov je zrejmé, že bitka sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutočnila pri kláštore (opátstvo), ktoré bolo čiastočne opevnené. Preto sa náš výskum zameral na nájdenie tohto opátstva a následne lokalizovanie miesta bojov. Jozef Drenko venoval téme kláštora ďalšiu knihu „Opátstvo pri Lučenci“ z nej vyberám:
„Pozdĺž riečky Tuhár pri Lučenci (1239 - 1240) prišli inšpektori cistercitského kláštora zo Spišského Štiavnika, aby na kopci pri Lučenci založili kláštor. Vyhliadli miesto, ale stavbu kláštora načas znemožnili tatárske vpády (1241). Po prechode vojnových udalostí synovia palatína Dionýza založili cistercitský kláštor pri Lučenci a zriadili opátstvo.“
Jeho vznik nie je ešte presne datovaný, tak ako aj jeho zánik. Podľa súčasných vedomostí opátstvo po bitke pokračovalo vo svojej činnosti, opäť J. Drenko: „Na zasadnutí cistercitskej rehole v Luzerne v rokoch 1510 a 1512 sa zúčastnil aj opát z Lučenca - Opatovej. Kláštor bol zničený asi za tureckých vojen, chátral, budovy sa rozpadávali, stavebný materiál odvážali ľudia na výstavbu základov domov v Opatovej i Malej Vsi. V roku 1784 sa pri výstavbe základov evanjelického kostola v Lučenci použil aj stavebný materiál z bývalého kláštora - pevnosti. Na mieste Jiskrovskej pevnosti a kláštora vznikol cintorín.“
Zhrnutie: Podľa našich doterajších vedomostí a zistení sa „Bitka pri Lučenci“ odohrala pri malom opevnení – kláštore - opátstve. Toto opátstvo sa nachádzalo na Jiskrovom vrchu (kopec sv. Štefana) presnejšie juhovýchodný cíp cintorína v Opatovej.
Dúfam, že som p. Hikker neodradil od ďalšieho výskumu. Naopak, teším sa na stretnutie s ním.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
