NA ZAČIATOK
|
Zemepisné názvy okresu Lučenec
 Záujem o to, podľa čoho dostali veci, názvy obcí, ľudia svoje mená, patrí k prirodzenej ľudskej zvedavosti. Písomné doklady o pôvode pomenovaní zväčša neexistujú. Odpovede na naše zvedavé otázky nám dáva etymológia. Je to veda skúmajúca pôvod slov. Výraz pochádza z gréčtiny a to zo slova "etymos", čo znamená pravý.
V publikácii „Viete, že“ som chcel pri každej z 55 obcí a 2 miest okresu Lučenec napísať aj pôvod názvu samosprávy. Žiaľ, nevedel som sa dopátrať k týmto informáciám. Dnes už viem, že to nie je také jednoduché a jednoznačné. Problematike sa venujú viaceré knihy a svoju „pravosť-etymos“ významu slov vysvetľujú s rôznymi výsledkami.
Exluzívne pre Novohradské noviny píšem o tom článok, z ktorého vyberám popis názvu obce Halič a rieky Ipeľ.
Halič alebo Galič sú slovanské mená a majú základ „gal“ vo význame čierny. V staršej chorvátčine gao, resp. gal značilo čierny, ako substantívum gal je čierny kvet, gala je čierny vták, bulharské gal označuje vranu, podobne aj v macedónčine je gal vrana. Odvodenina gali je v chorvátčine vrana, ale aj vraný kôň. Ruská galka je čierny pes, v starej ruštine galъka bola vrana. Otázka, či mená osád Galič, Halič pôvodne označovali čiernu zem (Čierna nad Tisou), alebo mali motiváciu ako východoslovenský Vranov, nemožno jednoznačne zodpovedať.
Rieka Ipeľ ...litovskému upelis (vo význame rieka) zodpovedajúce jupiles, resp. jupeľ prevzali starí Maďari ako Ipeľ: Ipoľ, čo prešlo späť aj do slovenčiny. Šimon Ondruš v knihe „Odtajnené trezory slov“ dopĺňa: Starí predhistorickí Slovania-Slováci si vraj doniesli názov rieky z Balkánu a je to ilýrske meno tak ako aj Cetínka a Žitava. Pre zaujímavosť dopĺňam, že Eduard Krekovič v Domino Fórum 51/2005 pôvod pomenovania Hron priraďuje Keltom, rieky Váh Germánom.
Aký je váš názor na túto tému?
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
