NA ZAČIATOK
|
Zemepisné názvy okresu Lučenec II.
Záujem o to, podľa čoho dostali veci, názvy obcí, ľudia svoje mená, patrí k prirodzenej ľudskej zvedavosti. Písomné doklady o pôvode pomenovaní zväčša neexistujú. Odpovede na naše zvedavé otázky nám dáva etymológia. Je to veda skúmajúca pôvod slov. Výraz pochádza z gréčtiny a to zo slova "etymos", čo znamená pravý.
V publikácii „Viete, že“ som chcel pri každej z 55 obcí a 2 miest okresu Lučenec napísať aj pôvod názvu samosprávy. Žiaľ, nevedel som sa dopátrať k týmto informáciám. Dnes už viem, že to nie je také jednoduché a jednoznačné. Problematike sa venujú viaceré knihy a svoju „pravosť“ významu slov vysvetľujú s rôznymi výsledkami.
Jozef Puntigán z dostupnej maďarskej literatúry odporúča rozsiahle dielo Győrffy György: Az Árpád-kori Magyarország földrajza IV. (zemepis Maďarska v dobe Árpádovcov), Kiss Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára I, II (etymologický slovník zemepisných názvov I, II) ako aj hodnotný rukopis Pesty Frigyesa (originál je uložený v Széchényiho knižnici v Budapesti).
Na začiatok vám prinášam pohľad jazykovedca profesora Ján Stanislav (1904-1977). Je to významná slavistická osobnosť. Jeho dvojzväzkové dielo „Slovenský juh v stredoveku“ bolo vydané v roku 1948. Druhé takmer nezmenené vydanie nájdete v kníhkupectvách od roku 1999. Obsah kníh je aj venovaný určeniu pôvodu názvov osád, obcí, miest, vrchov, riek v Novohrade.
Dielo Jána Stanislava nám prináša ucelený a vedecký pohľad na problematiku zemepisných názvov. Vyberám vám z jeho kníh, etymologický popis zemepisných názvov okresu Lučenec a okolia. Upravil som, zoradil a doplnil súčasné geografické a jazykové pomenovania. Snažil som sa, čo najmenej zasahovať do textu autora a pri vlastných poznámkach som použil hranaté zátvorky.
·Belina (maď. Béna): Belna 1427, zo slovenského Bĕl(i)na.
·Biskupice (maď. Püspöki) známe už v roku 1946 (Magyarország vm. és v. Nógrád vm. 44). Názov obce nehovorí nič o národnej príslušnosti zakladateľov.
·Boľkovce (maď. Bolyk), známe v 13. stor., majú názov od osobného mena Bolъkъ.
·Bulhary (maď. Bolgárom): Bolgárom 1435 je očividne nejaká stará bulharská kolonizácia.
·Buzitka - Buzita (maď. Bozita): Bositha 1435 má meno zo slovenského Buzita, porovnaj srbochorvátsky Buzita, rusky Buza a iné, slovensky Buzita [Buzica] v Abovskej oblasti.
·Čakanovce (maď. Csákányháza): Chakanhaza 1439. Názov pochádza zo slovenského osobného mena Čakan. Porovnaj slovenské Čakanov [Čakanovce pri Košiciach] a mnohé iné u Slovanov.
·Čamovce - Čoma (maď. Csoma): Chomateluka atď 1341, zo slovenského Čama, porovnaj srbochorvátsky Čamii a iné.
·Osady Malé a Veľké Dálovce (maď. Dalyó): Dalyow 1327 a i. pochádza zo slovenského Daľov, porovnaj české Dalevice, ruské priezvisko Dalъ a i.
·Fiľakovo (maď. Fülek): Filek 1246, 1262, Fylek 1426, Filekov (Lipszky), má názov z osobného mena Filek, k Fiľo, Fiľa, Filip’. Je tu sufix –ъkъ a teda názov pochádza od Slovákov.
·Osada Fiľakovské Kľačany (maď. Fülek-Kelecsény): Kerechen 1482, 1483, 1485. Názov pochádza podľa historických dokladov zo slovenského Krĕčin, porovnaj české Křečov(ice), srbochorvátska Kreča.
·Fiľakovské Kováče (maď. Kovácsi): Kowachy 1454, zaiste slovenského pôvodu, pravda v maďarčine je tiež kovács, ale zo slovenčiny.
·Holiša - Galša (maď. Galsa): Galsa 1246, zo slovenského osobného mena Gol(i)ša, ku golъ “holý“.
·Lučenec (maď. Losonc): Losunc 1262 patrí k substitúcii lúka. [Slovenské meno mesta potvrdzuje a rovnomenný vrch pri Martine]
·Osada Slatinka (maď. Kis-Szalatnya): Zalathna 1271, t.j. pôvodne Slatina, pridanie sufixu ukazuje na prítomnosť Slovákovak. Je tu aj vrch Slatinka.
·Osada Ľadovo - Ladovo - Ladová je samota [odtiaľ názov nádrže - priehrady] pri Lučenci pochádza z osobného mena Lad(a), lad- (ladný) alebo Vlad-?
·Osada Tuhár (maď. Tugár) ležiaci na juhu od Lučenca [autor zrejme popisuje osadu – obec pričlenenú k Lučenci a nie samostatnú obec Tuhár na severozápade]: Tugari 1103 [takto starý názov obce mi nie je známy, J. Drenko píše o prvej písomnej zmienke o obci až z roku 1299], Tugar 1477, zrejme z Tugari. Obec je veľmi stará aj podľa zápisu a aj podľa hláskoslovného habitu v maďarčine, t.j. pre svoje g.
·Ľuboreč (maď. Libercse): Lybersche, Lyberchen 1271 pochádza z pôvodného tvaru Ľuborča, k osobnému menu Ľuborъkъ, utvoreného sufixom –ja. Dnešný tvar je už novší a svedčí o neustálej kontinuite slovenského živlu v tomto kraji. Porovnaj české: Liborka, Libořice.
·Mučín (maď. Mucsíny): Mwszink? 1246, Muchyn 1496, zo slovenského Mučín. Maďari tento názov museli prevziať veľmi neskoro, lebo inak pri staršom prevzatí by evokalizmus názvu bol iný.
·Nitra nad Ipľom (maď. Ipolynyitra) - Nitra: Nitra 1435 vznikla zjavne kolonizáciou z Nitry alebo Nitrianskej oblasti.
·Panické Dravce – Panitské Dravce (maď. Panyi[t]-Daróc) sú známe podľa dokladov v 15. stor. sú to pravdaže [názov pochádza z] Dravc(i), k dravъcъ „dravec“.
·Pinciná (maď. Pinc): Pynch 1326 sa pôvodne volala Pinc(i), porovnaj slovinsky Pince a iné.
·Prša (maď. Perse): Perzehaza 1439, porovnaj srbochorvátsky Pršovci a iné.
·Radzovce - Raďovce (maď. Ragyolc) Radocz, Ragyowcz 1439 atď. To sú pôvodne Rdźovci, z praslovanského Rъdjovci, k rъdja „hrdza“. Dnes by teda názov mal znieť Hrdzovce. Dnešný tvar je prevzatý už z maďarčiny. Porovnaj srbochorvátske Ravica.
·Rapovce (maď. Rapp): Kop m. Rop 1312 je slovenská a jej názov je pokrvný so sloven, rapavý ap.; porovnaj srbochorvátsky Rap a iné.
·Ratka (maď. Rátka):Felsew-, Also-Rathka 1435, zo slovenského Radka.
·Šávoľ (maď Sávoly): Sawol 1435 patrí Saulus, ale epentetický vokál -o- je zo slovenčiny.
·Šíd (maď. Sid, Séd): Syd 1427, Seed 1431, zo slovenského Šid, ktoré je v češtine ako priezvisko a v srbochorvátsky miestny názov, porovnaj ruské priezvisko Šidinъ a iné.
·Trebeľovce (maď. Terbeléd): Therbedid 1246, Terbedied 1279, Therbeded 1467. Historické doklady ukazujú, že pôvodne sa obec volala Trĕbĕdĕdъ.
·Trenč (maď. Tőrincs): Teurencz 1335 a i. Názov patrí k osobnému menu Trenъkъ, od ktorého sa utvoril miestny názov pridaním sufixu –j. Je to veľmi starobylé tvorenie, a je preto dobre možné, že obec je oveľa staršia ako doklady.
·Veľká nad Ipľom – Veliká (maď. IpolyVilke): Vilika 1238, očividne zo slovenského Veliká. Pri nej je dolina Rudník.
·Veľké Dravce (maď. Nagy-Darócz) známe v 14 stor. a iste aj skôr. Názov pochádza zo slovenského slova Dravc(i), k dravъcъ „dravec“.
·Rieka Ipeľ ...litovskému upelis (vo význame rieka) zodpovedajúce jupiles, resp. jupeľ prevzali starí Maďari ako Ipeľ: Ipoľ, čo prešlo späť aj do slovenčiny. Šimon Ondruš v knihe „Odtajnené trezory slov“ píše: Starí predhistorickí Slovania-Slováci si vraj doniesli názov rieky z Balkánu a je to ilýrske meno tak ako aj Cetínka a Žitava. Pre zaujímavosť dopĺňam, že Eduard Krekovič v Domino Fórum 51/2005 pôvod pomenovania Hron priraďuje Keltom, rieky Váh Germánom.
Šimon Ondruš v spomínanej knihe „Odtajnené trezory slov“ vysvetľuje pôvod názvov obcí Halič, Prahy a Kokavy.
·Halič alebo Galič sú slovanské mená a majú základ „gal“ vo význame čierny. V staršej chorvátčine gao, resp. gal značilo čierny, ako substantívum gal je čierny kvet, gala je čierny vták, bulharské gal označuje vranu, podobne aj v macedónčine je gal vrana. Odvodenina gali je v chorvátčine vrana, ale aj vraný kôň. Ruská galka je čierny pes, v starej ruštine galъka bola vrana. Otázka, či mená osád Galič, Halič pôvodne označovali čiernu zem (Čierna nad Tisou), alebo mali motiváciu ako východoslovenský Vranov, nemožno jednoznačne zodpovedať.
·Praha pri Lučenci Maďari nazývajú Gácsprága. Nazvali ju tak preto, že Praha pri Lučenci patrila pod Haličské panstvo. Aj tento názov preberali Maďari v 13. storočí, lebo staršie záznamy majú podobu Prága. Prirodzene, že naša novohradská Praha nevznikla prenesením mena Praha z Česka. Je to staré slovanské meno. Praga je známa časť Varšavy. Na Ukrajine je Praga Novaja pri rieke Beska, v oblasti Volyne sú dve osady s menom Pražev, pri Pskove je Pražnevskoje.
·Kokava nad Rimavicou: V slovinčine kokava označuje kamenistý, naúrodný, hrboľatý terén. Prirodzene, že ten istý pôvod majú aj naše zemepisné názvy Kokava. U východných Slovanov im zodpovedá toponymá Kok pri Smolensku, Kokavino pri Moskve, Kokina pri Petrohrade.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
