NA ZAČIATOK
|
Zemepisné názvy okresu Lučenec A-L
Záujem o to, podľa čoho dostali veci, názvy obcí, ľudia svoje mená, patrí k prirodzenej ľudskej zvedavosti. Písomné doklady o pôvode pomenovaní zväčša neexistujú. Odpovede na naše zvedavé otázky nám dáva etymológia. Je to veda skúmajúca pôvod slov. Výraz pochádza z gréčtiny a to zo slova "etymos", čo znamená pravý.
V publikácii „Viete, že“ som chcel pri každej z 55 obcí a 2 miest okresu Lučenec napísať aj pôvod názvu samosprávy. Žiaľ, nevedel som sa dopátrať k týmto informáciám. Dnes už viem, že to nie je také jednoduché a jednoznačné. Problematike sa venujú viaceré knihy a svoju „pravosť“ významu slov vysvetľujú s rôznymi výsledkami.
Jozef Puntigán z dostupnej maďarskej literatúry odporúča rozsiahle dielo Győrffy György: Az Árpád-kori Magyarország földrajza IV. (zemepis Maďarska v dobe Árpádovcov), Kiss Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára I, II (etymologický slovník zemepisných názvov I, II) ako aj hodnotný rukopis Pesty Frigyesa (originál je uložený v Széchényiho knižnici v Budapesti).
Na začiatok vám prinášam pohľad jazykovedca profesora Ján Stanislav (1904-1977). Je to významná slavistická osobnosť. Jeho dvojzväzkové dielo „Slovenský juh v stredoveku“ bolo vydané v roku 1948. Druhé takmer nezmenené vydanie nájdete v kníhkupectvách od roku 1999. Obsah kníh je aj venovaný určeniu pôvodu názvov osád, obcí, miest, vrchov, riek v Novohrade.
Dielo Jána Stanislava nám prináša ucelený a vedecký pohľad na problematiku zemepisných názvov. Vyberám vám z jeho kníh, etymologický popis zemepisných názvov okresu Lučenec a okolia. Upravil som, zoradil a doplnil súčasné geografické a jazykové pomenovania. Snažil som sa, čo najmenej zasahovať do textu autora a pri vlastných poznámkach som použil hranaté zátvorky.
·Belina (maď. Béna): Belna 1427, zo slovenského Bĕl(i)na.
·Biskupice (maď. Püspöki) známe už v roku 1946 (Magyarország vm. és v. Nógrád vm. 44). Názov obce nehovorí nič o národnej príslušnosti zakladateľov.
·Boľkovce (maď. Bolyk), známe v 13. stor., majú názov od osobného mena Bolъkъ.
·Bulhary (maď. Bolgárom): Bolgárom 1435 je očividne nejaká stará bulharská kolonizácia.
·Buzitka - Buzita (maď. Bozita): Bositha 1435 má meno zo slovenského Buzita, porovnaj srbochorvátsky Buzita, rusky Buza a iné, slovensky Buzita [Buzica] v Abovskej oblasti.
·Čakanovce (maď. Csákányháza): Chakanhaza 1439. Názov pochádza zo slovenského osobného mena Čakan. Porovnaj slovenské Čakanov [Čakanovce pri Košiciach] a mnohé iné u Slovanov.
·Čamovce - Čoma (maď. Csoma): Chomateluka atď 1341, zo slovenského Čama, porovnaj srbochorvátsky Čamii a iné.
·Osady Malé a Veľké Dálovce (maď. Dalyó): Dalyow 1327 a i. pochádza zo slovenského Daľov, porovnaj české Dalevice, ruské priezvisko Dalъ a i.
·Fiľakovo (maď. Fülek): Filek 1246, 1262, Fylek 1426, Filekov (Lipszky), má názov z osobného mena Filek, k Fiľo, Fiľa, Filip’. Je tu sufix –ъkъ a teda názov pochádza od Slovákov.
·Osada Fiľakovské Kľačany (maď. Fülek-Kelecsény): Kerechen 1482, 1483, 1485. Názov pochádza podľa historických dokladov zo slovenského Krĕčin, porovnaj české Křečov(ice), srbochorvátska Kreča.
·Fiľakovské Kováče (maď. Kovácsi): Kowachy 1454, zaiste slovenského pôvodu, pravda v maďarčine je tiež kovács, ale zo slovenčiny.
·Holiša - Galša (maď. Galsa): Galsa 1246, zo slovenského osobného mena Gol(i)ša, ku golъ “holý“.
·Lučenec (maď. Losonc): Losunc 1262 patrí k substitúcii lúka. [Slovenské meno mesta potvrdzuje a rovnomenný vrch pri Martine]
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
