NA ZAČIATOK
|
Rezešova milionárska ruka
Hoci prezieravý nákup nehnuteľností patrí všade na svete k najlepším spôsobom investovania, oceliarsky magnát Alexander Rezeš a jeho skupina patrili v čase jeho najväčšej slávy ku klasickej ukážke toho, ako sa to robiť nemá. Nakupovalo sa štedrou milionárskou rukou, takpovediac hala-bala.
Táto mánia spoločne so záľubou v jazdení na superlimuzínach pre hlavy štátov a lietaní na špeciálne upravených strojoch, aké si objednávajú najmä arabskí šejkovia prispela počas ich pôsobenia na čele huty nemalou mierou k vyprázdneniu takmer bezodnej pokladnice Východoslovenských železiarní. Za éry Alexandra Rezeša i jeho syna Júliusa sa podľa železiarskych zdrojov nakúpil nehnuteľný majetok za zjavne prehnané sumy v hodnote 778 miliónov korún. V súčasnosti, keď sa krízový manažment snaží dostať firmu čo najďalej od priepasti, kam ju Rezešova klika ekonomickým pustošením dostala, by tieto prostriedky prišli veľmi vhod. Samozrejme, nič by sa nedialo, ak by išlo skutočne o dobrý biznis a z investovaného kapitálu by sa dali získať väčšie peniaze. Ibaže opak je pravdou. Snaha o speňaženie nepotrebného majetku vyplavuje na povrch kanály, ktorými akiste do nenávratna odplávali závratné sumy. Svetlou výnimkou boli hádam iba nákupy rekreačných zariadení v Medzeve, Zlatej Idke a Všešportového areálu v Košiciach. Ani tieto plusy však nedokážu vykryť asi 200-miliónový schodok, ktorý z ich predaja pozerá. Hoci je kúpa a predaj vždy záležitosťou dohody dvoch strán a znalecký posudok v tomto smere je len akousi orientáciou pre stanovenie konečnej cifry, 200 miliónov je aj medzi ekonomickými analfabetmi 200 miliónov. Učebnicovou ilustráciou takéhoto počínania je aj nákup luxusnej vily na Slavíne, ktorá s rekonštrukčnými prácami vyšla VSŽ na 70 miliónov korún. Teraz na nej prerobia najmenej 40 miliónov... Rezešovský megasen ukázať každému, kto je tu pánom, nech to stojí, čo to stojí, stelesňuje vari najvýrečnejšie nákup i vynovenie budovy na Jégého ulici v Bratislave, v ktorom donedávna sídlilo Mečiarovo HZDS. Terajšia cena, za akú ju ponúkajú na predaj (75 miliónov korún), je oproti 314 miliónom, ktoré do kúpy a rekonštrukcie vrazili, smiešnou almužnou. Rezešovcov nebolelo ani to, keď oboma rukami vyhadzovali milióny na lietanie. Podľa údajov Pravdy sa len v roku 1998 za lety na krídlach prominentných zahraničných leteckých spoločností a na cestovnom vyplatilo 180 miliónov korún. Predpokladá sa, že časť týchto prostriedkov pohltili náklady spojené so sponzorovaním letov a cestovného zahraničných hviezd filmu a modelingu, ktoré sa zúčastnili na volebnej kampani HZDS, režírovanej šéfom centrálneho volebného tímu A. Rezešom. Náklady na samotné lety mali predstavovať 96 miliónov korún, zvyšok náklady na prevádzku a lety vlastných lietadiel (vrátane nákladov na lízing). Smutnou dohrou stále nepotrestaného púšťania žilou VSŽ je v tomto prípade daňový dorub za neoprávnené používanie lietadiel, presahujúci 76 miliónov korún. Logika hovorí, že by ho mali zaplatiť tí, čo ho spôsobili. Dožijeme sa toho? Peter Borszék@edom.sk.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
