NA ZAČIATOK
|
F. Bevilaqua o stretnutiach človeka s medveďom
Hronec 7. apríla (TASR) - Stretnutie človeka s medveďom sa môže skončiť rôzne, všetko závisí od toho, ako to obaja zvládnu, ale v hore je doma medveď, nie my. Je to plaché zviera, ktoré pred človekom uteká, preto je dôležité, aby ho neprekvapil a neprekročil tzv. útekovú vzdalenosť, povedal spravodajcovi TASR Ferdinand Bevilaqua, autor knihy Zoči-voči s medveďmi.
Z toho podľa neho vyplýva, aby človek nechodil po lese ako duch, ale mal by dať primeraným spôsobom o sebe vedieť, napríklad občasným hovorom, pospevovaním si či pískaním, sem-tam klepnutím palicou o strom či kameň, ale nie krikom a hlukom. Pri dodržaní tejto zásady by sa človek s medveďom nemal stretnúť. Ak ho napriek tomu uvidí, mal by mu dať najavo svoju prítomnosť zakašlaním či zatlieskaním, medveď ujde. A ak už dôjde k priamemu kontaktu, treba si chrániť najmä brucho, tvár, hlavu a krk. Neodporúča sa aktívna obrana, napadnutý by mal nehybne ležať, podľa poznatkov je medveď čestným súperom, nehybne ležiaceho necháva na pokoji, pripomína odborník. F. Bevilaqua bol od roku 1957 riaditeľom lesných závodov v Modrom Kameni, na Hronci a v Čierny Balogu, v roku 1989 odišiel na dôchodok. Podľa jeho slov v 60. rokoch bolo stretnutie medveďa s človekom unikátne, teraz je to v určitých lokalitách už takmer bežné. Ako uviedol, tieto zvieratá sa u nás od roku 1932, keď sa zaviedla ich úplná ochrana, aj napriek nepriaznivým okolnostiam premnožili. V záujme vytvárania podmienok na vývoj zdravých jedincov je nevyhnutné ich počet regulovať. Závažným problémom je podľa neho zachovanie prirodzeného životného prostredia pre ne. Ľahká možnosť obživy na smetiskách pri horských chatách nepôsobí na ich vývoj priaznivo. Sú to tzv. kontajnerové medvede a už sú tu aj druhy žobravých, naučili sa totiž od človeka prijímať potravu. Ján Kapustík na .
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
