NA ZAČIATOK
|
Lokálkou z Moldavy nad Bodvou do Jasova a Medzeva
 Pätnásťkilometrová trať sa ťahá pozdĺž koryta rieky Bodva. Zväčša rovné úseky sú prerušované len priepustami a mostami. Regionálna železnička má vyše sto rokov. Železnica nemohla obísť známu banícku oblasť. Banské osady tu vyrástli už v stredoveku. Dolina a priľahlé vrchy boli bohaté na železo, med: Ťažilo sa drevo. V kraji pracovalo niekoľko píl a veľký počet hámrov Tunajší kováči sa preslávili ako vychýrení výrobcovia poľnohospodárskeho náradia. Prirodzene, že sa rozvíjal aj obchod a doprava. Furmanov koncom 19. storočia vystriedal parný rušeň.
Výstavba trate, s prípojkou zo zastávky Počkaj do Lucia Bane, sa ukončila 1. júla 1894. Podlá slov prednostu moldavskej stanice sa na prípojke zrušila osobná preprava v roku 1969 po zatvorení bane. Ešte dva roky potom fungovala doprava pre transport banských strojov a zariadení. Koľajnice a odbočku z Počkaja rozobrali asi pred piatimi rokmi. Dnes sú poslednými svedkami banskej slávy zatarasený vchod a vysoká tráva.
Trať je dirigovaná, čo znamená asi toľko, že dopravu riadi výpravca v Moldave. Vlakvedúci mu na každej zastávke telefonicky nahlási príchod a požiada o súhlas na pokračovanie.
Na trati sa nachádza miesto, kade viedla hranica medzi Slovenskom a Maďarskom v rokoch 1939 až 1944. Vtedy nastala trocha kuriózna situácia, na našom území ostali len asi dva kilometre pôvodnej železnice. Doprava vtedy fungovala výlučne pre potreby Maďarska. Stanica v Medzeve sa stala prechodovým tarifným bodom na štátnej hranici.
Napísal: Ladislav Jandošek
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
