NA ZAČIATOK
|
Fakty o Slovenkom národnom povstaní
Bratislava 27.augusta (TASR) - K 53. výročiu Slovenského národného povstania prinášame zo zdrojov dokumentačnej redakcie TASR niektoré základné fakty o jeho genéze. Násilné a totalitné režimy Hitlera a jeho chránencov, vrátane vtedajšej Slovenskej republiky, hneď od svojho vzniku vyvolávali odpor antifašistických a demokratických síl. Možnosti domáceho odboja boli najmä spočiatku veľmi obmedzené. Preto napríklad už 7.
júna 1939 skupina slovenských letcov uletela na štyroch lietadlách z Piešťan do Poľska a tam sa zapojila do zahraničného odboja. V októbri 1939 česko-slovenský (čs.) vyslanec vo Francúzsku Štefan Osuský a francúzsky predseda vlády Édouard Daladier podpísali dohodu o vytvorení čs. armády vo Francúzsku. V novembri 1939 vznikol v Paríži Čs. národný výbor, ktorý ešte v tom roku oficiálne uznala francúzska a britská vláda. V júli 1940 vznikla vo Veľkej Británii čs. jednotka bojového letectva a v Londýne sa ustanovila čs. exilová vláda na čele s prezidentom Edvardom Benešom. Túto vládu oficiálne uznali Veľká Británia, ZSSR a USA v júli 1941. Na Slovensku sa začalo v rokoch 1941 až 1942 vytvárať partizánske hnutie a v roku 1943 aj revolučné národné výbory. V decembri 1943 občiansky blok a komunisti spoločne vytvorili ilegálnu Slovenskú národnú radu (SNR), ktorej program sformulovali do Vianočnej dohody. Tento dokument stanovil pre SNR ako prvý cieľ jednotný boj za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu a ako prvú zásadu obnovu spoločného štátu Slovákov a Čechov na princípe rovný s rovným. SNR sa vyhlásila za jedinú reprezentantku politickej vôle slovenského národa. Požiadavka SNR opustiť v obnovenej ČSR predchádzajúce centralistické poňatie štátu s druhoradým postavením slovenských orgánov narážala na nepochopenie u E. Beneša a jeho blízkych spolupracovníkov, čím trpeli vzťahy medzi SNR a čs. vládou. V marci 1944 E. Beneš poveril vedením vojenského odboja na Slovensku pplk. Jána Goliana, čo SNR akceptovala s tým, že J. Golian sa podriadi aj SNR. Pripravovalo sa protinemecké vystúpenie slovenskej armády. Množili sa partizánske akcie. Bratislavská vláda 12. augusta vyhlásila stanné právo. Po 20. auguste došlo k viacerým vážnym protinemeckým akciám partizánov a vojakov. Na nemecký nátlak dal 28. augusta slovenský prezident Jozef Tiso súhlas na vstup nemeckých vojsk na Slovensko. Nemecké jednotky prekročili slovenské hranice 29. augusta a ten istý deň dal J. Golian rozkaz na začatie boja proti nemeckým jednotkám a na povstaniu. V Banskej Bystrici bol uskutočnený protifašistický prevrat a toto mesto sa stalo centrom povstania. Slobodný slovenský vysielač v B. Bystrici začal vysielať 30. augusta. Prvé legálne zasadnutie SNR sa uskutočnilo v B. Bystrici 1. septembra a prijalo Deklaráciu SNR, v ktorej boli sformulované ciele povstania nadväzne na Vianočnú dohodu. V dôsledku rôznych negatívnych faktorov sa do povstania nepodarilo zapojiť armádu na západnom a východnom okraji Slovenska. Povstalecké územie malo rozlohu asi 21 000 štvorcových kilometrov a bolo na ňom asi 1 700 000 obyvateľov. Okrem vojakov sa do povstania zapojilo aj vyše 20 000 partizánov, z nich bolo približne 3000 sovietskych, 2000 českých a stovky partizánov boli Maďari, Francúzi a Nemci. V menšom počte sa zúčastnili aj príslušníci ďalších národov. Nacistické jednotky v sile asi 35 až 40-tisíc vojakov povstanie potlačili, ale nie celkom. B. Bystrica bola okupačnými jednotkami obsadená 27. októbra. Ozbrojený boj pokračoval formou partizánskej vojny až do víťazstva nad hitlerovcami. Výročie SNP je štátnym sviatkom SR. Michal Petrovič fa .
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
