NA ZAČIATOK
|
JUŽNÉ OSETSKO-SÚHRN: Gruzínsko je blízko k vojne s Ruskom
Desať príslušníkov mierových síl a údajne stovky civilistov už prišlo o život počas konfliktu, ktorý vypukol medzi Ruskom a Gruzínskom pre separatistický región Južné Osetsko.
Ruský vojenský konvoj v piatok vstúpil do odtrhnutého gruzínskeho regiónu Južné Osetsko. Rusko tak reagovalo na rozsiahlu ofenzívu Gruzínska, ktorá sa začala vo štvrtok, v snahe znovu obsadiť spomínaný región. Gruzínska armáda začala vo štvrtok s pomocou tankov a delostrelectva ostreľovať povstalecké hlavné mesto Cchinvali a okolité dediny.
Aj napriek tomu, že sa vo štvrtok Gruzínsko dohodlo s predstaviteľmi Južného Osetska na rokovaniach, v noci na piatok prebiehali rozsiahle boje v celom regióne. Nasledovalo vyhlásenie Gruzínska, že oslobodilo Južné Osetsko a že obkľúčilo hlavné mesto. V súvislosti s narastajúcou intenzitou násilia v regióne na hraniciach s Južným Osetskom vyhlásilo Gruzínsko absolútnu mobilizáciu všetkých síl. Na tento krok reagovali najvyšší predstavitelia Ruskej federácie. Ruský prezident Dmitrij Medvedev prisľúbil brániť ruských občanov, na ktorých útočí Gruzínsko v separatistickom regióne Južné Osetsko. Väčšina zo 70 tisíc miestnych obyvateľov totiž dostala po rozdelení Sovietskeho zväzu ruské občianstvo. Gruzínske jednotky na istý čas obsadili aj Cchinvali, avšak po bombardovaní mesta ruskou armádou nad ním opäť stratili kontrolu. Počas bojov už zahynulo 10 vojakov ruských mierových síl a ďalších 30 utrpelo zranenia. Ruskí vojaci zahynuli pri ostreľovaní ich kasární Gruzíncami. Gruzínsko bombardovanie poprelo. Ako odpoveď na gruzínsky útok ruské ministerstvo obrany vyslalo do regiónu ďalších vojakov. Podľa gruzínskych úradov ich jednotky zostrelili dve ruské bojové lietadlá. Hovorca vlády Šota Utjašvili uviedol, že lietadlá zostrelili pri útoku na gruzínske územie. To naopak odmietlo gruzínske ministerstvo obrany. Juhoosetský líder Eduard Kokojty v piatok vyhlásil, že v regióne už prišli o život stovky civilistov. Juhoosetský osobitný vyslanec Dmitrij Medojev dokonca obvinil Gruzínsko z etnických čistiek. Cieľom terajšej gruzínskej politickej elity je vyčistiť územie od Juhooseťanov, sú to etnické čistky, ktoré práve teraz páchajú gruzínske ozbrojené sily, povedal na tlačovej konferencii v Moskve.
Korene konfliktu siahajú, podobne ako aj iné konflikty na Kaukaze, ešte do čias Ruského cárstva. V prvej tretine 19. storočia spojila ruská vláda Gruzínsko a juhoosetské oblasti pod jednotnú správu Transkaukazska, zatiaľ čo severná strana Kaukazu bola podriadená severokaukazskej armáde. Toto správne členenie zostalo zachované aj počas pôsobnosti Sovietskeho zväzu. V čase rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 patrilo Severné Osetsko ako Severoosetská autonómna socialistická republika k Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republike. Južné Osetsko bolo autonómnou oblasťou patriacou ku Gruzínskej sovietskej socialistickej republike. V roku 1989 oznámilo Južné Osetsko svoj zámer odtrhnúť sa od Gruzínska. Koncom roka prišli do hlavného mesta Cchinvali gruzínske jednotky, načo Osetsko reagovalo vytvorením vlastnej Národnej gardy a v regióne vznikli partizánske zväzy. Deklarácia o založení Nezávislej republiky Južné Osetsko bola prijatá 20. septembra 1990. Vláda v Tbilisi ju neuznala a na prelome roka začala vojenskú ofenzívu proti separatistickému regiónu. Vojna trvala dva roky a priniesla tisíce obetí a desaťtisíce utečencov. V neoficiálnom referende z roku 1992 sa väčšina obyvateľstva v Južnom Osetsku vyslovila za nezávislosť regiónu. Prímerie medzi oboma stranami bolo dohodnuté 14. júna 1992. O mesiac neskôr prišli do regiónu mierové sily, ktoré tvorili ruskí, gruzínski a osetskí vojaci. Na dodržiavanie prímeria dohliada zmiešaná trojstranná kontrolná komisia. Politický štatút 75 tisícového Južného Osetska je dodnes nejasný. Na čele vlády stojí prezident Eduard Kokojty zvolený v decembri 2001. Gruzínsko považuje de facto nezávislé Ruskom podporované Južné Osetsko za súčasť svojho územia a úradne ho označuje ako Región Cchinvali.
Na ukončenie stupňujúceho sa násilia v regióne už vyzvali najvyšší predstavitelia európskych štátov, medzi ktorými bol aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy či nemecká kancelárka Angela Merkelová.
rj;st
.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
