NA ZAČIATOK
|
Konflikt ochranárov s Mestskými lesmi trvá
Konflikt medzi Mestskými lesmi Bratislava (MLB) a ochranármi napriek viacerým stretnutiam pretrváva. Ako na dnešnej tlačovej besede bratislavského magistrátu informoval riaditeľ MLB Pavol Sečkár, občianske združenia pritom nedávajú konkrétne návrhy na zmenu obhospodarovania lesov, skôr kritizujú vzhľad alebo ťažbu v konkrétnych lokalitách, ako napríklad na Pánovej lúke či Železnej studienke.
Výsledkom kritiky ochranárov bol marcový poslanecký prieskum za prítomnosti 50 ochranárov, ôsmich poslancov a dvoch predstaviteľov magistrátneho oddelenia životného prostredia. Podľa predsedu Komisie životného prostredia a výstavby bratislavského zastupiteľstva Antona Beleša, Mestské lesy neporušili svojím hospodárením zákon a nemožno im vyčítať vážnejšie nedostatky. Ako pripomenul, okrem estetického poňatia lesov je totiž dôležité dodržiavať aj určité biologické zákonitosti, ktoré ochranári vo svojej kritike prehliadajú. Ak by totiž neboli vykonávané žiadne ťažby, bolo by to v priamom rozpore s platnými právnymi predpismi upravujúcimi hospodárenie v lesoch. Napríklad úmyselná ťažba porastov do päťdesiateho roku je jedným zo záväzných ukazovateľov lesného hospodárskeho plánu, ktorým sa mestské lesy riadia. Prapríčinu konfliktu medzi ochranármi a Mestskými lesmi vidí Sečkár v rozdielnych pohľadoch na oblasť Koliby, Kamzíka či Železnej studienky, kde sú porasty staršie ako 160 rokov. Takéto stromy sú slabé, náchylné na choroby, napadnuté hnilobou a stávajú sa nestabilnými. V prípade kalamity môžu spôsobiť výnimočné škody. Bratislavské mestské lesy v týchto prípadoch však nevyužívajú podľa Sečkára holoruby, čo im ochranári vyčítajú, ale doruby. Snažia sa využívať tzv. podrastný spôsob hospodárenia, po ťažbe dreva nasleduje zalesnenie sadenicami s výškou 10 až 15 centimetrov. Ako dodal, podľa desaťročného plánu môžu odkryť 320 hektárov lesa, za šesť rokov činnosti využili zhruba 100 hektárov, čo je necelá tretina plochy. Mestské lesy Bratislava vznikli v roku 1994 a sú príspevkovou organizáciou hlavného mesta. V súčasnosti obhospodarujú viac než 3000 hektárov, lesné porasty pritom tvoria 2873 hektárov. Rubné porasty v mestských lesoch sú fyziologicky prestarnuté na hranici životnosti, náchylné k samovoľnému rozpadu. Porasty staršie než 100 rokov zaberajú 50,75 percenta plôch a porasty staršie ako 120 rokov 31,41 percenta. Získané prostriedky investujú do rekonštrukcie lesov, tento rok bude významnou akciou obnovenie Partizánskej lúky. .
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
