NA ZAČIATOK
|
Korene konfliktu siahajú do čias cárstva
Korene konfliktu okolo Južného Osetska siahajú, podobne ako aj iné konflikty na Kaukaze, ešte do čias Ruského cárstva. V prvej tretine 19. storočia spojila ruská vláda Gruzínsko a juhoosetské oblasti pod jednotnú správu Transkaukazska, zatiaľ čo severná strana Kaukazu bola podriadená severokaukazskej armáde. Toto správne členenie zostalo zachované aj počas pôsobnosti Sovietskeho zväzu.
V čase rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 patrilo Severné Osetsko ako Severoosetská autonómna socialistická republika k Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republike. Južné Osetsko bolo autonómnou oblasťou patriacou ku Gruzínskej sovietskej socialistickej republike.
V roku 1989 oznámilo Južné Osetsko svoj zámer odtrhnúť sa od Gruzínska. Koncom roka prišli do hlavného mesta Cchinvali gruzínske jednotky, načo Osetsko reagovalo vytvorením vlastnej Národnej gardy a v regióne vznikli partizánske zväzy. Deklarácia o založení Nezávislej republiky Južné Osetsko bola prijatá 20. septembra 1990. Vláda v Tbilisi ju neuznala a na prelome roka začala vojenskú ofenzívu proti separatistickému regiónu. Vojna trvala dva roky a priniesla tisíce obetí a desaťtisíce utečencov. V neoficiálnom referende z roku 1992 sa väčšina obyvateľstva v Južnom Osetsku vyslovila za nezávislosť regiónu. Prímerie medzi oboma stranami bolo dohodnuté 14. júna 1992. O mesiac neskôr prišli do regiónu mierové sily, ktoré tvorili ruskí, gruzínski a osetskí vojaci. Na dodržiavanie prímeria dohliada zmiešaná trojstranná kontrolná komisia.
Politický štatút 75 tisícového Južného Osetska je dodnes nejasný. Na čele vlády stojí prezident Eduard Kokojty zvolený v decembri 2001. Gruzínsko považuje de facto nezávislé Ruskom podporované Južné Osetsko za súčasť svojho územia a úradne ho označuje ako Región Cchinvali.
gb;st
.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
