NA ZAČIATOK
|
A stromy zaplakali...
 Stromy tu boli skôr ako my, a budú tu môžno dlho potom, ako my tu už nebudeme. Sú darcami kyslíka a preto by sme si ich mohli začať viac vážiť. Minulo týždňové skoré ráno ma z môjho každodenného stereotypu rozrušil nepríjemný hluk motorovej píly. Pohľad z okna bol skľučujúci. Takmer tridsaťročné brezy už ležali na zemi. Aj keď ich už mŕtve životy nahradili mladé tuje, potrvá veľmi dlhú dobu, kým znova nám budú poskytovať tieň.
Mesiačik veľký, zlatiský, bozkával brezu na listy...
Zlato obsypané listy briez, v tomto krásnom pozdne jesennom období, o ktorých vám chcem rozhorčšná napísať, už nebude bozkávať nikto, len plamene ohňa, ktovie v koho krbe. Bezcitné vrčanie motorových píl kosí na Sklárskom sídlisku, takmer tridsaťročné stromy - brezy, ktoré len s tým najlepším úmyslom posadili obyvatelia poltárskeho sídliska, aby si medzi panelové domy priniesli kúsok tej prírody, ku ktorej človek neodmysliteľne patrí.
Je nepochopiteľné na čie podnety sa takto deje. Stačí napísať jeden lístok, že starší ľudia nevidia čítať, alebo vyšívať a v Poltári padajú stromy niekoľko desiatok rokov staré. Stačí jeden podnet a ak sa stane, že sa nájde oponent a ten potrebuje na zabránenie výrubu ďalší podpis, všetci ostatní nechcú o tom ani počuť, alebo robia zo seba mŕtvých chrobákov.
To, aký vplyv na životné prostredie majú exhaláty zo sklárne si nevieme, alebo radšej nechceme predstaviť. To. čo dokáže pre nás vyprodukovať len jeden rastúci strom, zdá sa nikoho nezaujíma. Nie vyrubovať, ale sadiť ku každému stojacemu stromu vysadzovať ďalšie tri.
To, čo najviac potrebuje naše mesto je spaľovňa toxického odpadu.
Vyrúbte ďalšie stromy, zničte všetko, čo pripomína kus prírody, postavte spaľovňu toxického odpadu, nech sa toto mesto stane mestom duchov. Všetci mladí ľudia už sú vo svete za prácou, ktorej tu niet, stredná generácia čaká na zázrak, ktorý sa asi nikdy nestane a starí, ktorí budovali toto mesto určite s iným vedomím pre svoje deti a vnukov, tí len krútia hlavami a s nostalgiou spomínajú na zašlé časy poltárskej slávy, keď všetko bolo o ľuďoch a v ľuďoch.
Napriek skeptickým pohľadom na vec stalo sa to, že na miestach výrubov stromov na Sklárskom sídlisku sa uskutočnila výsadba nových drevín. Potrvá však veľmi dlhý čas, kým maličké sadeničky nahradia dospelé stromy.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
