NA ZAČIATOK
|
Smrť číhala pár centimetrov od dubáka
 Aj keď od skončenia vojny, prešlo už viac ako polstoročie, stále číha v lesoch nebezpečie pri náleze nevybuchnutej munície. Smrteľné nebezpečenstvo je pritom často skryté iba pár centimetrov pod povrchom zeme. Nedávno sa mal možnosť o tom presvedčiť na vlastnej koži Milan Vitéz ml. z Poltára. Ráno sa vybral do Ozdínských lesov na huby. Mladý poltárčan mal už pár dubákov v košiku, keď uvidel pri strome krásny dubák. Keď palicou odŕňal lístie, uvidel trčať zo zeme kovový predmet. Opatrne odhrnul lístie a uvidel "vrtuľku" z míny. Ako sa neskôr dozvedel bol to stabilizátor z ruského minometného granátu. Hrozivo trčal len pár centimetrov
zo zeme. „ Nebolo mi všetko jedno, uvedomil som si, že už som nemusel byť medzi živými,“ opisuje nebezpečný zážitok mladý poltárčan. Nález oznámil na obvodnom oddelení PZ. Privolaný pyrotechnik v blízkosti granátu našiel ďalších trinásť nevybuchnutých sovietskych minometných granátov kalibru 82 milimetrov. Sovietske minometné granáty boli plnené prevážne amónnym liadkom a malým množstvom tritolu. Boli väčšinou nespoľahlivé. Z desiatich granátov ich vybuchlo v priemere sedem. Čo sa o nemeckých nedá povedať. Svedčí o tom aj fakt, že nájsť nemecký minometný granát je veľký problém. „ Keby trinásť granátov vybuchlo tak by výbuch bolo počuť až v Lučenci,“ povedal pyrotechnik. Munícia bola prevezená na likvidáciu.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
