NA ZAČIATOK
|
Bojnický zámok
 Bojnický zámok, Bojnice (53 km JV)
Otváracie hodiny
máj - september utorok - nedeľa 9:00 - 17:00
október - apríl utorok - nedeľa 9:00 - 15:00
Expozície:
Život a bytová kultúra šľachty
Umeleckohistorické zbierky od gotiky po neoslohy
Bojnický zámok je národnou kultúrnou pamiatkou a zároveň sídlom múzea. Patrí medzi najkrajšie pamiatkové objekty na Slovensku a vyhľadávajú ho návštevníci z celého sveta. Bojnický zámok je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. V tomto latinsky písanom dokumente potvrdzuje kráľ Koloman majetky benediktínskeho kláštora sv. Hypolita na území Hornej Nitry.
Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov. Obvodové múry hradu priliehali k nerovnostiam skalnatého terénu a tvorili nepravidelný pôdorys so širokým opevnením.
Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321. Po Matúšovi Čákovi sa v Bojniciach v 14. a 15. storočí vystriedali ako majitelia nasledujúce šľachtické rody - Gilethovci, Leustachovci, Noffryovci. Prvú vážnejšiu prestavbu urobili Noffryovci. Výsledkom vtedajších stavebných aktivít je dodnes zachovaný pôdorys v tvare pretiahnutého oválu strednej obytnej časti hradu postavenej okolo malého nádvoria so studňou.
Bojnický hrad i panstvo vždy boli kráľovským majetkom. Kráľ ich prideľoval do zálohy alebo dedičného vlastníctva oddaným veľmožom. V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval bojnický hrad spolu s panstvom svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526. Vtedy bolo vybudované mohutné hradné opevnenie, ktoré zostalo zachované v murive aj s vežami dodnes. K vstupnej bráne s padacím mostom, sa pripájali vnútorné hradné múry prerušované v pravidelných odstupoch štyrmi vežami. Zároveň bolo budované aj vonkajšie parkanové opevnenie.
V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexejovi Thurzovi. Thurzovci hrad upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Pôvodný gotický hrad dostal takto charakter renesančného zámku s rovnako vysokými obytnými budovami zoskupenými okolo vnútorného nádvoria. Dali mu podobu viditeľnú na kresbách a rytinách hore. Po vymretí rodu Thurzovcov hrad opäť pripadol korune a kráľ Ferdinand III. ho v roku 1644 daroval Pavlovi Pálffymu za pomoc v boji proti Turkom a odbojnej uhorskej šľachte. Pálffyovci, podobne ako aj na ostatných svojich stavbách v krajine, začali s výraznou ranobarokovou stavebnou činnosťou, ktorú pre jej vysokú umeleckú hodnotu rešpektovali aj neskoršie prestavby a úpravy. Ide predovšetkým o barokovú kaplnku z 1662 s výraznou štukovou klenbou doplnenou figurálnou freskou s náboženskými motívmi a o nové obytné budovy situované do niekdajšieho predhradia. V tejto stavebnej etape so starým jadrom hradu príliš nepočítali. Obytné a reprezentačné priestory sa presunuli do predhradia. Stavebná aktivita na hrade utíchla koncom 17. storočia. A jeho podoba sa v priebehu 18. a 19. storočia podstatne nezmenila.
Po dlhšom období stagnácie a úpadku získal bojnické panstvo s hradom v roku 1852 jeho posledný majiteľ - gróf Ján František Pálffy. Bol významným súkromným zberateľom a svojim zberateľským úsilím presiahol miestne pomery. Jeho vrodený a dlhodobými pobytmi v cudzine pestovaný cit pre umenie sa odzrkadlil v zámernom a systematickom zbieraní umeleckých predmetov. Ján Pálffy začal hrad prestavovať v r.1889. Až do svojej smrti r.1908 sa tvorivo zúčastňoval prestavby. Inšpiroval sa predovšetkým monumentálnymi stredovekými európskymi architektúrami Talianska a Francúzska (najmä z údolia rieky Loire).
Typickú siluetu romantickej predstavy stredovekého hradu charakterizuje značne prečlenená hmota sústredená okolo najstaršieho jadra budov - mohutnej obytnej veže. Siluetu zvýrazňujú strmé strechy palácov, kaplnky a veží. Romantickú predstavu stredovekého hradu dotvárajú aj detaily, ako je riešenie otvorov, portálov, stien, atík a kovaných detailov. Hrad sa stal neoddeliteľnou súčasťou koncepcie okolitého parku a priľahlého lesoparku, ktoré tvoria jeho pôsobivú kulisu.
Koncepcia romantickej prestavby hradu sa uplatnila aj v interiéróch objektu, ktoré zariadili podla romantických predstáv 19. storočia o stredovekej atmosfére. Môžete tu obdivovať celé súbory neogotického slohového zariadenia, salóny, spálne, rôzne miestnosti, ako aj staršie historické priestory, ktoré dotvára historický nábytok, obrazy a predmety umeleckého remesla.
Bojnická hradná jaskyňa. Leží pod zámkom a je súčasťou prehliadky.
Pozrite si prehliadku zámku na svojom počítači.
Jednotlivé objekty zámku:
krídlo vstupné (14.st.), krídlo severné (16.st.), veža severná (14.st., gotika), krídlo východné (16.st., renesancia), veža východná (14.st., gotika), krídlo kuchynské (16.st., novogotika), krídlo grófske (16.st., barok), kaplnka hradná (17.st., novogotika), krídlo predsieňové (16.st., novogotika), krídlo južné (16.st., novogotika), krídlo hradné (14.st., novogotika), veža hradná (14.-16.st., novogotika), krídlo západné (16.st., novogotika), nádvorie I. (14.st.), nádvorie II. (14.st.), schodisko (14.st.), nádvorie III. (14.st.), múr parkánový severný (1517, gotika), múr parkánový východný (1517, gotika), veža obytná (14.st., novogotika), krídlo archívne (14.st., novogotika), krídlo západné (14.st., novogotika), veža schodisková (1893, novogotika), krídlo východné (14.st., novogotika), nádvorie IV. (14.st.), studňa hradná (14.st.), most vstupný (18.st., barok), múr priekopový (14.st., gotika), priestor priekopy (14.st., gotika), park severný (1899-1909, prírodno krajinársky), park východný a južný (1899-1909, prírodno krajinársky), dom záhradný (1776, barok neskorý), jazero (1899-1909), pavilón (1899-1909, novogotika), fontána (okolo r.1900, novogotika), plastika na stĺpe (1.pol.18.st., barok), reštaurácia (18.st.), záhrada
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
