NA ZAČIATOK
|
Bytčiansky zámok
 Bytčiansky zámok, Bytča (25 km SV)
Renesančný patrí k najvýznamnejším a architektonicky najpôsobivejším feudálnym sídlam na Slovensku. Areál zámku tvoria štyri budovy - renesančný kaštieľ so štvorcovým pôdorysom a arkádovým nádvorím; sobášny palác, ktorý dal postaviť Juraj Thurzo pre svadobné hostiny svojich siedmych dcér; pôvodne staršia budova prestavaná v klasicistickom štýle a vstupná budova z konca 19. storočia.
Pôvodne tu bol menší hrad postavený v 13. storočí, patriaci nitrianskemu biskupstvu. Kaštieľ v Bytči patrí k najzachovalejším renesančným stavbám na Slovensku, ktorý stojí na mieste pôvodného vodného hradu, chráneného vodnou priekopou v blízkosti Váhu. V roku 1563 sa zmocnil Bytčianskeho panstva spolu s hradom František Thurzo, člen významnej podnikateľskej rodiny, ktorý v rokoch 1571 - 74 vybudoval na mieste starého gotického hradu nový kaštieľ - opevnený areál s viacerými funkčnými stavbami. Vzhľad starého hradu s obytnou vežou v opevnení poznáme z historických rytín. Stavbou renesančného kaštieľa poveril František Thurzo talianskeho majstra Kiliána z Milána.
V otcovej činnosti pokračoval syn Juraj, ktorý za aktívnu účasť v boji proti Turkom získal popredné miesto na cisárskom dvore. Ako uhorský palatín dal 1601 vybudovať tzv. Sobášny palác s portálom i oknami bohato vyzdobenými s grafitovými figurálnymi i ornamentálnymi motívmi - priestrannú budovu v predhradí, venovanú slávnostným rodinným príležitostiam, najmä svadobným hostinám svojich siedmich dcér. Do dejín kaštieľa sa v období renesancie zapísal aj ďalší taliansky majster, A. Pocabello, ktorý opravil kaštieľ a Sobášny palác po ničivom vpáde hajdúskych vojsk 1605 - 1612. Pri týchto úpravách postavili aj arkádu v nádvorí ústrednej budovy, ktorou prekryli staré fresky z obdobia vzniku kaštieľa.
Po vymretí Thurzovcov, ktorí zriadili v Bytči knižnicu a mali tu aj klenotnicu so zbierkou vzácnych gobelínov, zmenili sa osudy bytčianskeho kaštieľa. Kaštieľ sa 1624 dostal do rúk Eszterházyovcov, ktorí vlastnili Bytču až do polovice 19.storočia. Protireformačne naladení Eszterházyovci využívali kaštieľ skôr na hospodárske účely; jeho vzhľad obohatili len 1736 cyklom postáv v arkáde - fresky znázorňujú v nadživotnej veľkosti uhorských a európskych panovníkov a známych vojvodcov i hrdinov z antickej mytológie. R. 1862. panstvo s majetkom odkúpila obchodnícka rodina Popperovcov, ktorá uskutočnila nevhodné úpravy: vlastný kaštieľ prebudovala na byty, Sobášny palác na okresný súd. Tzv. klasicistickú budovu, ktorá vznikla okolo 1830 prestavbou renesančnej budovy, funkčne pričlenili k okresnému súdu a slúžila aj účelom obce.
Centrum areálu tvorí štvorkrídlový objekt kaštieľa s arkádovým nádvorím, ústrednou vstupnou vežou a s kruhovými vežami na nárožiach. Sobášny palác pri kaštieli sa vyznačuje bohatou sgrafitovou ornamentikou s figurálnymi a rastlinnými motívmi okolo kamenných okien a portálu.
V hlavnom objekte kaštieľa je umiestnený Štátny oblastný archív, v Sobášnom paláci sú výstavné priestory Považského múzea. Po dokončení úprav budú budovy areálu slúžiť kultúrno-spoločenským účelom a cestovnému ruchu. S realizáciou pamiatkovej obnovy sa začalo po 1960. Dlhodobá úprava, ktorej výsledkom bude prinavrátenie vzhľadu areálu do thurzovského obdobia, sa postupne realizuje. Sobášny palác je už v pôvodnej podobe zo začiatku 17. storočia.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
