NA ZAČIATOK
|
Súľovský hrad
 Súľovský hrad, Súľov-Hradná (24 km SV)
Súľovský hrad, postavený za účelom pozorovania okolitých ciest, leží vo výške 660 m.n.m. a patrí k najneprístupnejšim hradom na Považí. Hrad sa prvý krát spomína v listine vydanej 4. júna 1470. V nej uhorský kráľ Matej Korvín dovoľuje Eliášovi Súľovskému, aby malú pevnôstku posilnil a rozšíril múrmi, vežami, hradbami a priekopami na spôsob hradu. Na výstavbu použil súľovský zlepenec a tiež travertín z okolia Hlbockého vodopádu.
V 16. storočí mala o hrad veľký záujem rodina Podmanických z Bystrického hradu. Uhorský kráľ Ferdinand I. neuznal ich vlastnícke nároky a po vymretí rodu Súľovských daroval hrad i s obcou Súľov Sebastiánovi Sirmiensisovi, kráľovskému radcovi. Počas slávnostneho odovzdávania darovaného hradu v decembri 1550 predmerskí poddaní Rafaela Podmanického z protestu hrad napadli a z troch strán ho podpálili.
Zo zachovaného súpisu majetku z roku 1752 vyplýva, že okrem obytných a reprezentačných miestností sa na hrade nachádzala napr. kuchyňa, pekáreň, práčovňa, sklad obilia a múky, klenotnica a pivničné priestory. V hornom hrade bolo 18 miestností. Zachovala sa do skaly vysekaná nádrž na vodu. Na najvyššom mieste horného hradu stála pozorovateľňa.
V roku 1759 Sirmiensisovci už na hrade nebývali. Zostali tu dvaja strážcovia, ktorí súčasne plnili úlohu hájnikov. Zemetrasenie v roku 1763 hrad značne poškodilo. Hrad sa prestal strážiť v roku 1780 a odvtedy je opustený. Z pôvodnej stavby sa zachovalo len niekoľko nesúvislých múrov a do skaly tesaných základov.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
