NA ZAČIATOK
|
O mŕtvom dreve
Každý les je fantastický živý systém budovaný miliardami živých organizmov. Najmohutnejšie z nich sú stromy. Práve druhové zloženie stromov, ich vek a priestorové usporiadanie dávajú lesu jeho charakteristický vzhľad. Stromy sa môžu dožiť veku niekoľko sto rokov. To sa ale podarí len mizivému zlomku semenáčikov, ktoré vyrastú zo semien spadnutých na zem. Na každý stromček už od prvých chvíľ jeho samostatného života pôsobia výkyvy počasia. V záujme vlastného prežitia naň útočia vírusy, baktérie či plesne, poškodzujú ho živočíchy. Stromy v lese navzájom bojujú o svetlo, vlahu a živiny. Takémuto tlaku sú schopné odolať len najlepšie prispôsobené jedince svojho druhu. Menej prispôsobené stromy hynú.
Človek by si myslel, že odumreté stromy sú užitočné len vtedy, ak sú dajakým spôsobom zúžitkované človekom. Drevo odumretých stromov však patrí lesu. Je jeho prirodzenou súčasťou a predpokladom normálneho fungovania vzťahov medzi onými miliardami organizmov, ktoré tvoria les. Ak človek dlhodobo odoberá z lesa všetku drevnú hmotu, znižuje produkčnú schopnosť lesnej pôdy. Tá už nie je schopná živiť stromy tak, aby v rovnakom veku nadobudli takých dimenzií, aké mala predchádzajúca generácia stromov na tomto mieste.
Iste poznáte väčšie či menšie dutinky vytesané do kmeňov zhnitých živých alebo mŕtvych stromov. Ak sa lesný hospodár rozhodol takýto strom nevyrúbať, urobil dobre. V dutinách si často stavajú hniezda rôzne druhy vtákov, ktoré v čase hniezdenia usilovne prehľadávajú les a zbierajú hmyz. Pred húsenicami zachránené lístie a ihličie sa hospodárovi odmení vyšším prírastkom dreva. Práve nedostatok hniezdnych možností býva príčinou nízkej početnosti vtákov v niektorých lesných porastoch.
Charakteristickým znakom horských smrečín je vysoká pokryvnosť vysokých bylín, ktorým vyhovuje vlhká klíma. Pre semenáčik smreka, ktorý v týchto podmienkach vytvára rovnorodé porasty, predstavuje hustý porast bylín neprekonateľnú konkurenciu. Šancu na prežitie má len vtedy, ak vyrástol na hnijúcom dreve kmeňa stromu skoleného víchricou, snehom alebo hnilobou. Má náskok pred burinou a vlhké hnijúce drevo, na ktorom sa uchytil, je dostatočnou zásobárňou vody a živín.
Hnijúce drevo, čo do počtu foriem života, je po pôde druhým najbohatším substrátom. Medzi druhmi viazanými na rozkladajúce sa drevo nájdeme aj druhy ohrozené a vzácne. Pre nedostatok špecializovaných vedcov bolo doteraz na dostatočnej úrovni v tomto smere preskúmaných len veľmi málo území. Aj na začiatku 21. storočia sa preto stáva, že vedci objavia v hnijúcom dreve druh nový pre Slovensko, ba dokonca i pre vedu. Ak uvidíte v lese odumretý strom, spomeňte si, čo môže byť v ňom.
Ján Šmídt
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
