NA ZAČIATOK
|
Hlinka mal nevyberaný slovník, ale jeho pozitíva prevažujú
Viacerí slovenskí historici napísali stanovisko k osobnosti Andreja Hlinku, pretože sa stali svedkami cielenej mediálnej kampane namierenej voči tejto historickej postave. Podpísaní historici tvrdia, že Hlinkov pozitívny prínos pre slovenskú politiku prevažuje nad negatívami. Myslia si, že ho možno právom označiť za spolutvorcu modernej slovenskej politiky a obhajcu existencie svojbytného slovenského národa. Zároveň pripustili, že Hlinka sa dopustil viacerých chýb a omylov.
Tie vyplývali napríklad z jeho osobnej vznetlivej povahy, nediplomatického až nevyberaného slovníka či niektorých chybných politických kalkulácií, píše sa v stanovisku, ktoré poskytol agentúre SITA Martin Lacko z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Historici sa domnievajú, že Hlinka a ďalší predstavitelia národného hnutia zohrali dôležitú úlohu v časoch najtvrdšej maďarizácie. Ak by ich nebolo, je diskutabilné, v akej podobe, a či vôbec, by sme ako národ toto obdobie prežili. Navrhnutý zákon o zásluhách Andreja Hlinku preto chápu ako ocenenie jeho zásluh a podporujú jeho prijatie.
V stanovisku sa vyjadrujú ku konkrétnym informáciám, ktoré mali odznieť v médiách a historici s nimi nesúhlasia. Ide o hodnotenie Hlinkovej politickej činnosti pred rokom 1918, streľbu v Černovej, obvinenia z antisemitizmu, vzťah k evanjelikom či jeho postoj k parlamentnej demokracii, autoritatívnym a totalitným režimom. K stanovisku sa pripojilo 35 profesionálnych historikov, medzi nimi predseda Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ivan A. Petranský, Miroslav Klobučník a Peter Sokolovič z ÚPN, Ladislav Deák a Alena Bartlová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, Vincent Sedlák, Richard Marsina, Pavol Jakubčin a Emília Hrabovec z Katedry histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity,
Podľa historikov Hlinka patril k tým národovcom, vďaka ktorým sa podarilo zapojiť širšie masy do politiky. Ocenili, že sa pred uhorskými sudcami počas procesu za poburovanie v roku 1906 nebál priznať, že je Slovákom. Slovenská inteligencia bola z väčšej časti pomaďarčená, v lepšom prípade mlčiaca, každý verejný prejav v prospech práv Slovákov hrozil perzekúciami a väzením, pripomínajú historici s tým, že Hlinka si za Uhorska odsedel až 33 mesiacov, čo bol na predvojnové pomery veľmi prísny trest. Historici tvrdia, že Hlinka presadzoval česko-slovenskú orientáciu slovenskej politiky a zaslúžil sa o vznik spoločného štátu Slovákov a Čechov.
Mimochodom, Hlinka by svojím nemenným a neochvejným národno-politickým presvedčením počas rozdielnych politických režimov mohol byť vzorom aj pre niektorých spoluobčanov, ktorí sa proti nemu síce dnes hlasne ozývajú, no pred rokom 1989 mlčali alebo s režimom kolaborovali, uvádzajú historici. Podľa nich v prípade masakra v Černovej z októbra 1907 sa nemá hovoriť, že strieľali Slováci, ale uhorskí žandári. Podľa nich hovoriť o slovenských žandároch by bolo nezmyselné. Neporovnateľne dôležitejšie než to, kto strieľal, je totiž to, kto chcel uskutočniť násilnú posviacku kostola so silnou asistenciou žandárov a kto dal príkaz uskutočniť tento neľudský masaker, proti ktorému protestovala civilizovaná Európa, dodávajú historici.
Historici si myslia, že verejnosť sa zavádza údajným Hlinkovým výrokom Ja som slovenský Hitler, ja tu spravím taký poriadok ako Hitler v Nemecku. Podľa nich sa pritom zamlčuje pochybná autenticita tohto výroku publikovaného iba v komunistických novinách Slovenské zvesti. Zároveň sa im nepozdáva, že sa nehovorí o Hlinkovom postoji počas rokovania s predstaviteľmi nemeckých menšinových strán vo februári 1938 v Ružomberku, keď odmietol užšiu spoluprácu s týmito stranami napojenými na Berlín, kritizoval útlak kresťanov v nacistickom Nemecku a o Hitlerovi sa vyjadril, že je kultúrna beštia.
mz;mt
.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
